V tom momente mi vyhrkli slzy, Veronika bola moja najmilšia priateľka v triede, jedina z holiek chápala moju orientáciu a niekoľkokrát aj vynadala spolužiakom, že sú bezcitné svine....
Na to sa hlas v telefóne znova ozval, Filip, určite ťa to zobralo a sa pýtaš, prečo ?, bolo by dobre, keby si prišiel osobne, aby som ti to všetko porozprával a niečo ti odovzdal...Ja som ani poriadne nevnímal čo rozpráva...Dobre, prídem dnes ak súhlasiš..len mi povedz , kde a o koľkej.....
Potom to už malo rýchli spád, jeho sekretárka mi po chvíli zavolala, že sa stretneme v Nitre, hotely Comfort na recepcií o 17. hodine....
Mal som v ten deň už nejakú dohodnutú prácu, na všetko som sa vykašľal a volal som spolužiakovi zo školy, Mirkovi z Banskej Bystrice, pýtal som sa ho či vie čo sa stalo s Veronikov, on že áno a aj som ťa volal telefónom, ale ty si ho mal zrušený...bol to fakt , skoro rok som bol mimo Slovenská a mal som aj nove číslo...Mirko mi na to povedal, že boli skoro cela trieda na pohrebe a ani si eviem predstaviť aký to bol smutný pohreb, spomýnali sme aj teba ako si Veroniku mal rád....Nemohol som už udržať svoje city a plakal som do telefónu....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
aguri500
24. 1.januára 2011 00:08
to je smutne...
Napíš svoj komentár