keď padnem.
Je pri mne keď rieknem mam toho dosť.
Je pozitívna aj keď všetci to už vzdali a nádej zobrala si
voľno.
Vie hrať na všetky strany, vie pomôcť keď niekomu
sa nedarí.
Chce ľúbiť lebo vie, že láska lieči.
Chce žiť lebo vie, že to za to stojí.
Mama. To slovo tak dôverne známe a napriek
tomu občas cudzie. Mama, ktorá žije tu pre mňa
a usmieva sa lebo vie, že život nie je ľahký.
Nie je slovo na zemi také, ktoré opíše tú
ženu s veľkým Ž. Niet slova čo povedať
jej chcem.
Cíti, že niečo nie je dobre aj keď jej klameš
do očí. Cíti, že niečo nie je dobre aj keď
sa cítiš dobre ty.
Je stále v strehu a chráni ťa aj keď vie, že
neuchráni ťa. Robí si vrásky z maličkostí,
neroní slzy zo slušnosti.
Mama je len jedna jediná a nikdy nie je
úprimná. Zaklame s nádejou, že možno
je to lepšie, zaklame s nádejou na nové
šťastie...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár