Pýtaš sa ma čo? No predsa to čo cítim.
Čo cítim? Ja neviem. Skús hádať.
Možno smútok, možno žiaľ? Možno
lásku, možno nehu...
Možno teplo, možno zimu.
Dívam sa... v zrkadle vidím tvár.
Nespoznávam ju. Kto to je?
Som to ja? Nie!!! To nie som ja.
To je len to čo zo mňa zostalo.
Prečo? Prečo? Pýtam sa tajne seba
samej. Dovolila som to. Dovolila
som aby ma pošľapali. Dovolila som
aby mi ublížili.
Cítiš to? Poznáš to?
Pýtaš sa ma čo? No ja nemám
viac síl už. Nepochopil si? Už nemusíš.
Už to nechcem. Už to nie je podstatné.
Zabudni na mňa. Už ďalej nevládzem
len hrať, klamať a podvádzať. Zabudni.
Už netreba. Viem to čo som nevedela.
Viem že som človek z mäsa a kostí. Viem
už nemusím sa báť.
Cítiš to? Poznáš to?
Ten pocit beznádeje. Ľutuješ to.
Už nemusíš. Ja už neprídem. Mám
iného. Nechápeš? Stratil si ma. Ľutuješ.
Ja nie. Cítil si že to nie je dobré a nič si
Nespravil? Si úbožiak.
Cítiš to? Poznáš to?
Pýtaš sa ma čo? No predsa to čo cítim.
Čo cítim?
Úľavu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
dunmer
31. 5.mája 2008 21:15
Sice myslim ze by som asi musel vediet o tejto situacii trochu viac aby som to vedel zhodnotit co najobjektivnejsie a ze je to dost osobne. Ale tipujem ze ten o kom si pisal bol asi dost nevsimavy a lenivy a stale si myslel ze je vsetko v pohode a nemusi nic robit pre to aby nieco fungovalo... a az prilis neskoro si uvedomil, ze nieco nie je v poriadku. A je celkom vtipne ze som si tento blog precital zrovna teraz, pretoze sa v nom trosku vidim (a nie v tej dobrej stranke bohuzial... )
Napíš svoj komentár