Keď letela ponad domy zazrela holubník. Bol plný zrna. Holuby neboli doma tak sa rozhodla, že si trochu „požičia.“ Po chvíli rozmýšľania jej zišlo na um, že toľko zrna vystačí na niekoľko rokov. A tak začala prenášať zrno do svojho domu. Ako nosila zrnko po zrnku prišla na ňu únava. Ale povedala si: „Nesmiem prestať, lebo holuby sa určite o chvíľu vrátia.“ Už niesla posledné zrno ale krídla ju prestali počúvať. Padla na zem. No zdvihnúť sa už nemohla. Už sa len prizerala ako nahnevané holuby prenášajú zrno späť do holubníka.
Miša si až, vtedy uvedomila. že bola nenásytná.
Poučenie: Nenásytnosť sa nevypláca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár