Zlatovláska, malý anjelik.
Až som slzy zatláčal pri jej nemom unavenom úsmeve. Rozumieme si aj bez slov a množstvo dní, ktoré oddeľujú naše začiatky, strácajú sa v kódoch našich génov.
Ona je malá kópia mojej Bohyne. Tá podobnosť. Rovnako moja podobnosť s malým Diablom. Ony sú svetlá, ony sú anjeli. V tom krátkom úsmeve, mihnutí oka som pochopil, aká je nevinnosť a čistota dôležitá. Prečo? Pretože je to niečo, čo tak cítim...Čistota v nás z nás robí čosi nadpozemské. A kto ju stratil, je obyčajný človek. A čo nás robí nevinných? Vek? Myslím, že áno...
Vlásky jej poletujú vo vetre a ja zatláčam do seba ďalšie slzy...Slzy radosti. Prečo? Načo tá sentimentálnosť? Ja neviem...neriešim to. Som len príliš unavený, šťastný...A hrdý.
Lebo aj ona tu je a môže za moje slzy. Aj keď by niekto povedal, že si nerozumieme, medzi nami...My to vieme, my áno. Na druhých nezáleží.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kissmeplease
12. 6.júna 2010 21:42
krásne
Napíš svoj komentár