Mláďatko

Dnes opäť. Unavený a chorý, vyčarila si mi úsmev na perách niekoľko krát. Dnes sme už nemlčali. Vymieňali sme si medzi sebou slovká a krátke úsmevy. Opäť si mi rozbúchala srdce svojim smiechom a o čosi viac si pritiahla to svoje srdiečko k môjmu.
Až teraz sa začínam cítiť ako Tvoj veľký brat. Najväčší, lebo som najstarší. Aj keď to určite chápeš, no nevieš to vyjadriť slovíčkami. Čas príde aj na to. A až ten moment nadíde, objímem Ťa a poviem, že Ťa ľúbim. Hoci sa takmer nepoznáme, ja viem, že si zapamätáš, že som Ťa dnes držal na rukách a ukazoval Ti zvieratká. Smiala si sa na ovečkách, bála si sa malých žltých kačičiek, utekala pred malým bielym poníkom. Bol som unavený, nevyspatý, po ďalšom z mnohých záchvatov, no usmieval som sa nad Tvojimi reakciami, Tvojou radosťou a Tvojim strachom. Držala si sa ma za ruku, keď si skákala po trampolíne. Liezli sme spolu na šmykľavku, držiac Ťa v rukách, hoci som nemusel...
Ale ja som chcel. Tak málo mám príležitostí, byť Ti ozajstným bratom. Chrániť Ťa a učiť čosi nové. Byť pri Tebe, keď objavuješ tento svet ako mláďatko. Opäť sa mi tisnú slzy do očí... Chcem si vychutnať Tvoje detstvo, byť tu pre Teba. Chcem aby si to vedela. Ja a Tvoja staršia sestra sme už veľkí. A Tvoj starší brat už tiež vyrástol, hoci je rovnako mláďa. No prepásol som možnosť, byť mu veľkým bráškom a Ty si posledná moja možnosť, lebo iné deti už nebudem môcť pozorovať z takejto blízkosti, ako sa smejú a plačú a všetko, tak ako Teba...
Si ako slniečko, ktoré som potreboval. Malé mláďatko. Polepším sa, sľubujem...Nech raz môžeš byť na mňa hrdá, že sme súrodenci. Že máme jedného otca, jeden svet a sme tu jeden pre druhého.Mláďatko...

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu