Bol si akýsi princ, vznášal si sa predo mnou na lietajúcom koberci. Očarený som na Teba hľadel ale nedokázal som ústa otvoriť...
Priplachtil si ku mne a ukazovákom si ma umlčal.
O pery: "Mlč..."
Bola noc.
A hviezdy svietili tak, že ani to najväčšie mesto sveta s najčistejšími dušami by nedokázalo zasvietiť mi do srdca.
A tam som zase videl nás.
Opäť si sa len vznášal, ruky založené do kríža
oblečený tak nádherne, že noc by si skryl za golier a zhasla by, navždy by svietilo slnko nad nami-Ty.
Otvoril som ústa, ale opäť si ma umlčal, teraz pohľadom.
A odrazu, prehovoril si:
Nie hlasom, skôr si spieval, lež v myšlienkach si mi rozprával o sebe. Nie slovami, ale obrazmi
akoby si vystrelil na mňa sieť a ja ako ryba v tých najhlbších vodách Červeného mora, lapil som sa.
Len som počúval a vnímal, stál som dlhé hodiny, celú noc.
Ani som nestihol pozorovať, že vôkol nás je svet.
Neodpútalo moju pozornosť od Teba nič.
Poklesol si na koberci a ja túžil som vyliezť k Tebe, sedieť oproti a dívať sa Ti do očí.
A len počúvať, hltať háčiky ako veľryba, ktorú nemožno skoliť.
No po tom som túžil.
Byť miliónkrát v Tvojom haréme len ja.
A sám s Tebou, robiť Ti spoločnosť každú noc, rozprávať jeden príbeh a oddialiť tak smrť, len pod iný menom, stále by som to bol ja...
A opäť si stúpol. Nedokázal som prehovoriť.
Nad hlavou Ti zasvietil mesiac...
Opäť si ma umlčal...
svojou vôňou.
Sladká, najsladšia spomedzi všetkých známych-neznámych.
Naberal som odvahu, povedať Ti niečo...
No v tom, vzniesol si sa ešte vyššie a pozeral na mňa zhora. Povýšenecky a cudzo na pohľad.
No citlivo a úprimne, s porozumením a láskou vo vnútri, v obrazoch.
Nadýchol som sa, plný nos Teba.
A keď som chcel prehovoriť, zreničky sa mi odhmlili a ja som zistil, že stojím pri otvorenom okne a pozerám sa na mesiac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
3. 5.mája 2010 10:29
exoticky roztomilé, aj rozmnožovať by sa mohli
Napíš svoj komentár