Bol som na dne, psychicky. Študoval som niečo, čo som na smrť nenávidel. Účtovníctvo a ekonomiku. Venoval sa dvom divadlám a mal prácu s dvomi ďalšími brigádami. Jedinou oporou v rodine mi v tom čase bola moja sestra. Samozrejme, boli tu aj kamaráti, ale ja som cítil, že strácam akýsi základ pod nohami, ktorý má každý človek. To bol následok poničených rodinných vzťahov.
Navyše ma neustále valcovali depresie, nechcel som lieky-to by bol koniec. Nevládal som chodiť do školy, nenávidím to miesto doteraz. Ráno som sa povracal na stanici, keď som tam mal ísť. Dusilo ma to tam. Potrebujem slobodu, voľnosť, miesto, kde môžem tvoriť...umenie. Po roku a pol stereotypného kolotoča: škola- jedno divadlo-druhé divadlo-práca, jedna brigáda, druhá brigáda a opäť škola, po troch škatuľkách 20´ cigariet denne, prechodenej laryngitíde, dvoch chrípkach a angíne + astma a atopický ekzém, troch vzťahoch, ktoré stroskotali akoby si hodil do vody kameň, nezhodách v rodine, problémoch s erekciou, depresiami a všetkým tým... Prišiel zrazu on.
Zamiloval som sa.
On do mňa.
Bál som sa niečo si opäť začať.
Presne po mesiaci ma našiel.
Napísal mi.
Odpísal som.
Na druhý deň sme sa stretli
a odvtedy sme stále spolu.
Vyliečil ma, podržal, objal, pobozkal, neznásilnil.
Povedal mi:"Ľúbim Ťa!"
A myslel to vážne.
Hanbil sa pozrieť sa mi do očí (vraj mám strašne sebavedomý pohľad)
Prvý! Prvý človek, ktorý sa predo mnou takto hanbil...
On, len on. Nikto iný ma tak neľúbil, dovolím si povedať, že ani moji rodičia nie. V niektorých momentoch našich životov.
Mám takmer 18,ale nikto ma nikdy nepoučoval o živote, nepoučuje, ani nebude...Viem čo to je.
Život.
Dal som výpoveď zo školy odišiel, rovnako som nechal brigády iným a z jedného divadla odišiel navždy.
Študujem umenie, keramiku, históriu, sochárstvo a maľovanie. Nepracujem. Choroby som doliečil. Znovuzrodil sa, vyzdravel. Depresie odišli. Odpadávanie, nevoľnosť, rovnako cigarety. Nefajčím. Som šťastný a čo sa stalo?
Stretol som jedného muža z minulosti
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aalix
5. 7.júla 2010 11:26
neexistuješ, žiješ
Napíš svoj komentár