rovnako v hlasoch.
Objatie s úsmevom,
plač moje srdce zviera.
Skryl si ma v patetickosti,
na kosť obhryzený.
Som nahý bez nervov a mäsa.
Svaly ochrnuté.
Kameň v skle,
krvou potreté steny môjho vnútra.
Jediné, čo mi zostalo
je moja nahá kostra.
Stláčam srdce v dlani,
prázdne prasknuté...
Strácam sa v pohľadoch,
zabudol snáď všetky slová...
Objatie so slzami,
moje srdce hryzie to zviera.
Skryl si ma v monotónnosti,
životu nebezpečný.
Som živá mŕtvola s dušou
bezvedomého poeta.
V ústach jed,
zakuklený vlastnými črevami.
Všetko čo mi bolo sväté,
zmenilo sa v hriech.
Stláčam v dlani srdce,
bez života, mŕtve...
Strácam sa v tých pohyboch,
roztrhal srdce na kúsky.
Objatie bez výrazu,
na každej strane pokračovanie.
Skryl som sa v retrospektíve,
opäť ako pred tým milión krát.
Som ako nikto
a predsa všetci...
V ruke držím nôž,
do druhej dlane brázdim krvavú lož.
Telo aj duša potrhaná,
so srdcom hru hrám...
Stláčam ho v dlani,
len hľadím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
je to úžasné D.
dokonca tvoje najlepšie