Budeme sa spolu hrať?

„Je to dobré dievča, ale 4 roky vyrastalo v detskom domove. Adoptovali sme si ju pred týždňom a chceme, aby vyrastala ako všetky iné deti. Škôlka by mohla byť dobrým začiatkom.“
Učiteľka sa pozrela na malé dievča pri mužových nohách, ktoré sa nervózne krútilo a vystrašene sa obzeralo po okolí.
„Som si istá, že si tu nájde kamarátov. A nemajte strach, o pár hodín sa znova uvidíte.“
„Ďakujem. Som veľmi rád, že ste ju takto na poslednú chvíľu prijali.“
„Nemáte za čo. Musím sa vrátiť dovnútra a dohliadnuť na deti. Tamto je šatňa.“
„Ešte raz ďakujem. Dovidenia.“
„Dovidenia.“

„Ja teraz musím odísť, ale za chvíľu sa uvidíme, neboj sa. Poslúchaj a buď na druhé deti dobrá.“
„Neboj sa oci, budeme sa spolu iba hrať.“
Bez objatia, bez toho, aby sa obzrela, odišla s týmito zvláštnymi slovami na rozlúčku.
Zašla za roh a o pár sekúnd bolo počuť len zabuchnutie dverí.
Chce to len čas, pomyslel som si. Je s nami len týždeň.
Pracovníčka v sirotinci nám povedala, že po tom, čo ju rodičia priviedli, okamžite bez vysvetlenia utiekli. Nemala zatiaľ vôbec príjemné detstvo, ale všetko sa zmení.
Vyšiel von zo škôlky a s ďalšími podobnými myšlienkami zamieril k autu.

Učiteľka sledovala malé dievča, ako pomaly vychádzalo z dverí a rozhliadalo sa po miestnosti.
Na jej prekvapenie nezamierilo k deťom, ktoré sedeli za malými stolíkmi a kreslili si, ale so sklonenou hlavou kráčalo rovno k nej.
Učiteľka zastala so šálkou kávy pri ústach a zahľadela sa na dievča.
Pristúpilo k nej.
Opatrne zodvihlo hlavu a pozrelo sa učiteľke do očí. Tej sa pri pohľade do očí malého dievčaťa zmocnil neznámy strach. Dievča pomaly prehovorilo.
„Pani učiteľka, budeme sa spolu hrať?
Šálka dopadla na zem a rozbila sa na desiatky malých kúskov.

Deň v práci ubehol pomerne rýchlo a otec bol už na ceste do škôlky. Dúfal, že dcérka bola poslušná a našla si nejakých nových kamarátov. Aj keď na to ešte bolo pomerne skoro. Zatiaľ by mu stačilo, aby sa neseparovala od ostatných detí.
Zaparkoval auto a kráčal smerom ku vchodu.
Zvonil na zvonček, lenže nezdalo sa, že by bol niekto vnútri. Čakal vonku ešte chvíľu, ale nikto sa neozýval a nikto neprichádzal.
Možno išli na dvor na druhej strane, napadlo ho.
Už sa chystal obísť budovu a vyzdvihnúť svoju dcérku tam, keď zrazu z vnútra začul detský plač.
Tak predsa sú tu.
Nenamáhal sa ďalej so zvonením a vstúpil.
Dvere na konci chodby, ktoré viedli do triedy, ktorú navštevovala jeho dcéra boli pootvorené. Okrem detského plaču nepočul žiadne iné zvuky.
Prišiel k dverám a otvoril ich. Všade po miestnosti boli porozhadzované papiere, kocky, ceruzky a kopa iných vecí.
Nevidel však žiadne iné deti ani učiteľku.
Medzi dverami od miestnosti, kde deti spávali, stála jeho dcérka otočená chrbtom a plakala.
Spýtal sa čo sa deje, ale neodpovedala.
Kráčal k nej a vtedy sa pomaly začala otáčať.
Z toho, čo uvidel mu prišlo zle a nebyť toho, že začal kričať tak hlasno až vonku so stromov odleteli všetky vtáky, určite by sa povracal.
Plazil sa po zemi smerom preč od tej hrôzy a chrbtom narazil do steny, takže už nemohol ujsť ďalej.
Cez svoj krik zachytil slová svojej dcéry, ale nedokázal ich rozoznať.
Začala sa presúvať k nemu a on stíchol. Nie preto, že by bol menej vystrašený, ale jednoducho preto, že mu celé telo stŕplo od strachu.
Dcéra sa k nemu blížila a v ruke zvierala krvavú hlavu svojej učiteľky. Bol na nej tak šialený výraz a ústa boli otvorené a skrútené tak, až sa zdalo, že každú chvíľu znova vykríkne.
„Pani učiteľka sa so mnou nechcela hrať.“ Prehovorila.
Otec sa stále krčil pri stene a nemohol uveriť tomu, čo vidí a počuje.
„Keď ostatné deti uvideli, čo sa stalo začali kričať a utekali sa skryť. Ale teraz už nebudú kričať, hrali sme sa spolu.“
Keď dohovorila, nahla sa dopredu a hodila hlavu smerom k otcovi.
„Hoď ju naspäť.“
Snažil sa odplaziť čo najďalej od toho, čo bola ešte ráno učiteľka, s ktorou sa rozprával.
„Hoď mi ju naspäť!“ Povedala znova a približovala sa k otcovi.
Dievča zodvihlo zo zeme hlavu a zastavilo ani nie pol metra od svojho otca.
Ten zavrel oči a čakal.
Počul jej dych, počul kvapkanie krvi.
„Ty sa so mnou nechceš hrať! Ja sa teraz zahrám s tebou.“

 Napínavý príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

36 komentov k blogu