Keď prišiel domov, bolo už neskoro, ale spať nemohol. Na druhý deň nemusel ísť do práce, takže sa prezliekol a uvaril si kávu, pretože si bol istý, že toto bude ešte dlhá noc. Aké bolo jeho prekvapenie keď videl, že väčšina strán je počarbaná nezmyslami a len malá časť denníku je skutočne čitateľná. Kávu postavil na stolík, hodil sa na posteľ a začal čítať. Text bol vyblednutý a písmo roztrasené.
„18.9.1997. Denník dnes založený.“
„Stále naspäť v ten istý deň, v tú istú hodinu. Skončí to niekedy?“
19.9.1997
„Z bytu nebudem vychádzať, možno sa teraz všetko stane inak. Nebudem zasahovať. Už toľkokrát som ich videl zomierať. Nikdy viac.“
30.9.1997
„Susedia mi neustále klopú na dvere. Nemôžem otvoriť, niečo by sa mohlo zmeniť. Nech už to klopanie prestane, bolí ma z neho hlava.“
31.12.1997
„Vonku je obrovský hluk, ľudia vítajú nový rok. Koľký je to už pre mňa? Neviem, nepočítam to, už dávno to nemá zmysel. Trápi ma hlad. Šváby stačia, ale už ani neviem ako chutí normálne jedlo. Čo by som len dal za potkana...“
Text je nečitateľný
2.3.2000
„Začínam okolo seba počuť hlasy. Nádherná zmena oproti tomu večnému tichu, ktoré tu vládne. Zajtra začíname s výzdobou.“
29.11.2000
„Vyzerá to prekrásne. Škoda len, že to nikto nemôže vidieť. Ešte neprišiel čas.“
Text je nečitateľný
Písané takmer nečitateľným písmom
16.4.2002
„Ruky si skoro necítim. Je zvláštne ako rýchlo ten čas letí. Smrť nastane 13.9.2004 o 23:17 miestneho času. Skôr to nejde, skúšal som to najmenej tisíckrát.“
Bez dátumu
„Ešte pár dní a je to tu zas. Škoda len, že si nemôžem overiť, či ešte žijú. No ak je len malá šanca, že áno... Ale prečo práve ja? Stačilo by mi poznať dôvod.“
„Návrat ako obyčajne 23.5.1977, slnko práve zapadá. Nepanikáriť. Uvidím znova rodičov.“
Všetky zvyšné strany sú počarbané nezmyslami a nákresmi niekoľkých postáv, len na poslednej strane je ešte jedna veta, ktorú už videl predtým.
„Ktokoľvek toto nájde, pomôž mi.“
Musel si denník prečítať 3x, ale aj tak mu nič nedávalo zmysel. Čo bol ten chlap zač? No v tom ho niečo napadlo. Vedel, že už je neskoro, ale jeho kamarát - súdny lekár- by ešte mal byť v práci. Musel sa ho to spýtať.
„Čau, to som ja. Čo viete o smrti toho muža, ktorého k vám dnes v noci priviezli? Toho blázna.“
„Bol som už síce na odchode, ale dobre."
"Ten chlap včera neskoro v noci vybehol z bytu a začal kričať, čím zobudil všetkých susedov. Tí sa zľakli, že sa niečo deje a bežali za ním. Ten čo ho videl naposledy tvrdí, že vbehol do svojho bytu a keď pribehol, chlap už ležal na zemi a nedýchal. Z bytu sa vyvalil zápach a nikto k nemu nechcel ani priblížiť, tak zavolali nás.“
„A čo čas smrti?“
„23:17, prečo ťa to zaujíma?“
„Presne toho som sa bál.“
Zavesil slúchadlo a klesol na posteľ. Neveril tomu, nebolo to možné, no ten údaj v denníku bol pravdivý. Včera bolo 13.9 a muž zomrel o 23:17. Predpovedal vlastnú smrť. Tento prípad sa už ani náhodou nedá považovať za normálny.
Napínavý príbeh
Komentuj
12 komentov k blogu
1
hippieelba
5. 3.marca 2008 16:52
ha pecka juj pokracuj nech viem co to je za cloveka
2
Jaj, ani si nevies, predstavit aky som rad, ze zas nieco pises. Fakt vynikajuce
6
Ten denník... nemám slov... a teraz sa idem zamýšľať nad tým, prečo bolo v tom denníku to, čo v ňom bolo (aj keď nepredpokladám, že by som trafila tú správnu verziu )
8
No ale co dalej? Nemame viac dokazov!!! Cele je to nejak moc prepletene, ale ved my tomu prideme na klb...
Napíš svoj komentár