Trčali v tejto pevnosti už tri dni. No, pevnosť ako pevnosť, bola to obyčajná toaleta 20. Storočia, nazvime to pracovne latrína. Ale cítili sa tam príjemne. Bola to oblasť s najmenším ohrozením široko-ďaleko, všetky kreatúry okrem syfilisových múch a našich hrdinov nedokázali zdržať ten zápach.
Na obzore bolo vidieť prach. Zástupy zombíkov sa začali zvláštne krútiť a vydávať nemilé zvuky.
„Čo to je? Je to pieskový had? Je to podgurážený hroch?“
„Nie, ty idiot, je to Inocencia! Tvoje adoptované dieťa z druhého kolena!“
Inocencia vlastne nebola Stojanova dcéra, ale pokrvná sestra. Stojan pri veľkej jadrovej explózii dostal úlohu ju vychovať, no povedzme si otvorene, Stojan bol rád ak si bez pomoci dokázal vytrieť zadok. Bol to len zbytočný prívesok evolúcie. Kým sa nad tým všetkým zamyslel, Inocencia už bola skoro pri nich.
„Uhni!“ zakričala. Dobre miereným pravítkom trafila gargoyla za nimi priamo do jedného oka. Uvrhol na ňu bezočivý pohľad a rozplynul sa.
„10 bodov pre Chrabromil!“ povedal Enrike.
„Vy ste tu?! Dávno ste mali byť pri veľkom Hugovi! Očakáva od vás hlavu čarovnej ropuchy a pečiatku Dalibáriusa!“
Pravdou je, že Enrike a Stojan neboli bojovníci. Boli obyčajní poštári. Poštári boli ľudia bez zmyslu pre humor, skrachovanci, ľudia bez života. Ich jedinou úlohou bolo behať sem a tam s rôznymi nechutnosťami a nechať sa obťažovať nadržanými zombíkmi. Práca na prd, plat mizerný, aspoň že sa raz objavili povoľnejšie kreatúry živej odrody. Zato Inocencia, Inocencia sa nenechala zahanbiť. Až tak. Vymyslela prístroj, ktorý umožňoval bezkontaktný pohlavný styk, nazvala ho concubitátor. Svoju kariéru exekútorky si doslova vyconcubitovala. Jej úlohou nebolo len vyčistiť priestor od kreatúr, ktoré neplatili nájom, ale taktiež hľadať stratené osoby dôležité pre vládu. A to Enrike so Stojanom práve boli.
„To je síce pekné, ale tuto Stojan pečiatku zožral.“ Enrike sa vyčítavo pozrel na Stojana.
„Mala chuť slaniny!“
„No skvelé, a čo teraz plánujete robiť? Idete naspäť za Dalibáriusom a poviete mu : „Prepáčte, vašu vzácnu pečiatku, ktorú vylúčite len raz za plutónsky rok sme zožrali, nemáte náhodou na sklade ďalšiu?!““
„To sme ešte nedomysleli.“
Ale v skutočnosti to mali veľmi dobre premyslené. Plánovali sa na pár mesiacov schovať v najbližšej krčme a potom zdrhnúť niekde medzi ľudské neviestky a nájsť si tam prácu ako pasáci. Ale Inocencia tieto taktiky dávno poznala.
„Neklam, veľmi dobre viem, kam máte namierené! Ste oficiálne zatknutí štátom Baccaulératia!“
„Ale prosím ťa, Inocencia, nevieš to ani správne vysloviť.“ povedal otrávene Stojan.
„Ty sa nestar! Mám za príkaz doviesť vás a to aj urobím a je mi jedno akým spôsobom!“
„S tvojimi jemnými motýlimi ručičkami a dobre vyvinutým hrudníkom som veľmi zvedavý, ako nás zatkneš.“
No ukázalo sa, že Inocencia si to už vybavila. Spoza opaska vybrala uspávač, ktorý pravdepodobne zhabala trollom, ktorý odmietali platiť hypotéku.
„Čo to...“ nedokončil Stojan, pretože obaja sa zrútili v bezvedomí na zem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
20. 1.januára 2014 22:28
to co je to si pisala ty? a fakt mas 16? a bude pokracko?
Napíš svoj komentár