Je 10 hodin večer,skoro v noci,už teraz sa bojím či sa nezobudím o 3:00 ráno a napíšem blog...
Na uliciach sa rozžiarili svetla na pouličných lampách.Naši psy brešú ako o závod a spolu sa pretekajú kto vydá hlasnejší tón...
Na uliciach sa byciklujú a korčuľujú deti a dospelí,áno,teraz večer...Sú plný radosti,takej radosti ktorú ja nikdy nezažijem...
Sú tam ich rodičia,aj tí sú šťastný,šťastný ako blchy v kožuchu ,nie,šťastnejší...Bozkávajú sa,proste sú plný radosti...Sú tam aj tínedžeri ako som ja,taktiež veľmi šťastný...Práve sa na to pozerám z okna...Len za hodinu sa tak zabavili...Odchádzajú,a s nimi aj môj uspokojujúci pohľad,a to moje uspokojujúce vedomie,prajem im to,nech sú taký šťastný aká som ja nikdy nebola,a tuším ani nebudem, ale dúfam že budem...
Chcem patriť medzi nich,tých šťastných ľudí...Mať niekoho,komu môžem dôverovať,povedať mu čo cítim,vyspovedať sa mu(a bozku sa nebránim)...
Nemala som ešte frajera,tak neviem aké to je...Jeden milý a pekný chalan ma pozval do kina,tak dúfam že sa mi o tej chvílke s ním bude snívať(aj keď sa to ešte nestalo),a že nájdem v tom sne spôsob,akým mu povedať čo k nemu cítim...Nebude to ľahké,viem,ale s pravdou treba vísť von čo najskôr,aj keď bude možno negatívna odozva...Proste to tak je...
Áno,tento blog som písala o hodine,čo som za túto ,,hodinu" zažila,čo som videla,ale to nikoho nezaujíma...Napísané za 10minút,ale to tiež nikoho nezaujíma,proste som musela niečo vymyslieť do nadpisu,nebudem tam predsa dávať depresívne názvy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár