Už vyše dvoch rokov poznám svojho spolužiaka z výšky. Denne sme sa stretávali. Je medzi nami neopísateľné priťahovanie. Najskôr som to potláčala, bojovala s tým, ale kedže sa to iba zhoršovalo, nechala som tomu voľný priebeh. Všetko to bola z jeho strany iba hra. Tvrdou hrou neskutočnými spôsobmi mňa dovolím si povedať už všeličo prežitú balil a vyslovene privádzal k šialenstvu. Moje telo tak trpelo! Po roku som za ním zašla, aby som veci dala na pravú mieru - nechcela som čakať, dokiaľ sa zbláznim. Opýtala som sa ho, či by ma chcel pobozkať. Splietal tam veci ako: Ja som nikdy nikoho iného okrem mojej frajerky nepobozkal a prečo by som mal a túto vetu dookola. Tak som mu povedala, že to mňa nezaujíma čo on a jeho bývala, že chcem počuť či áno alebo nie. Povedal nie. Hovorím si dobre. Lenže on si pokoj nedal. Vošla som do kuchynky na intráku, doteperil sa tam - vkuse niečo. Keby ma dobýval peknou cestou a bola by korunovaná úspechom ako bozk, dotyky, láska - fair enough. Lenže aj jeho to ku mne ťaha, som od neho asi o 6 rokov staršia a jemu sa to akosi nepáči. Nielen že bojuje so svojím telom, ale to čo potláča tak potom agresívnym spôsobom útočí na mňa a robí mi vkuse zle. Ja sa na neho zahľadím, že o čo mu ide a vidím, ako mu telo reaguje na môj pohľad ako telo muža. Už toľko mi naubližoval, že hoci neviem z akého dôvodu cítim k nemu nehu, no nemilujem ani neľúbim ho, nepáči sa mi jeho vnútro, nechcem ho, ale je tam tá silná vášeň a neha a nepáči sa mi, že moje telo túži po jeho dotykoch... Veď to nedáva logiku. Nesnívam o ňom, nič si nepredstavujem, nedomýšľam si, dokonca ani nechcem, aby naďalej ostal v mojom živote. Nechovám k nemu nenávisť, ale proste nechcem, aby sa aktívne vyskytoval v mojom živote. On je vraj ešte 23 ročný panic, ale hráč takého kalibru - že dovi. Fakt že takého hráča som ešte v živote nevidela a má iba 23! Podľa mňa ani ku mne city nemá. Ale verím, že on to takto ďaleko dotiahne. Už aj keby sám od seba prišiel a prejavil nejaké city, možno by som podľahla vášni, ale to by sa musel stať zázrak, aby som s ním začala chodiť. A ešte aby som dodala - už teraz nás zmieta vášeň a priťahovanie a on chce so svojou budúcou ženou (je veriaci, evanjelik a ja katolíčka) chodiť 2 - 3 roky najskôr za ručičku. No nech ide kade ľahšie pekne...
Tak teraz urobím reklamu jednej zoznamovacej stránke: badoo.com. Som tam prihlásená, s dvoma mužmi som sa stretla a tretiemu som dala iba telefónne číslo. Obe stretnutia boli fajn, príjemné. Až na detaily ako: Prvý muž, 33 ročný, bol dosť dominantný, teritoriálny obchodník, všetkému by chcel veliť. Jednal so mnou spočiatku ako so svojimi obchodnými klientmi - teda krátko a tvrdo. Po mojom upozornení a kúsku nehy ktorá medzi nami bola, to bolo fajn. Páčila som sa mu, chcel ma bozkávať, chodiť von. Však aj ja som chcela ísť von. Lenže on so mnou začal hrať "namotávacie hry" - mali sme sa stretnúť o 16tej, ja pripravená, čakám, čakám, o 18tej mi volá, že zabudol, že sľúbil bratovi, že spolu budú pozerať hokej. Prosil ma, aby som počkala tak nanajvýš do ôsmej a potom by sme išli. Som študent - tak ja že dobre, tak počkám a potom nech sa ozve. Prejde 20ta hodina, 22há, polnoc, 2 hodiny ráno, sledujem seriály online na internete, odchádzam do kúpelne aby som sa odlíčila, prezliekla. Medzitým bol online - bol aktívne na chate. Písala som mu správu na badoo , na mobil, volala. Po 1 - 2 dňoch príde, prihlási sa na net a tvári sa, akoby sa vôbec nič nestalo. Tak som to do týždňa od nášho zoznámenia ja s ním ukončila online. Hoci som študent, ja nie som pre neho dievča na počkanie či na telefón! Na čo mi on odpísal, že to je jeho život, že jeho nikto nebude obmedzovať a buzerovať. A že to aby som mu ja nepísala viac. Odvtedy mi chodí stále niekto ako anonym prezerať profil, fotky.
Druhý z internetu, tiež príjemný, ale akoby bol mŕtvy. Bez emócií, nadšenia, sklamaní, obáv. Na jednej línií a na všetko mal odpovede, všade bol a všetko videl. Okrem toho išiel s frajerkou svojho najlepšieho kamaráta na 10 dní na hotel do Chorvátska. Som mu povedala, že to sa mi nepáči, že to by som mu ja ako frajerka neschválila - predsa nebudem dávať príležitosť pre neveru. Ževraj to ona si jeho vybrala a sa ho spýtala, či s ňou nepôjde, že prečo mne to vadí, keď jej frajerovi to nie, veď sú iba kamaráti... Asi nemusím opisovať, prečo by mi to ako žene (a to ešte keby som bola zamilovaná!) vadilo. Snažil sa v momente nájsť všetky možné výhovorky, ako ospravedlniť svoju cestu s frajerkou svojho naj kamoša. Typom: ale keď oni dvaja spolu nemôžu ísť počas roka, tak ju pustí ten partner či jeho, nech si oddýchne. Ak sa dvaja majú radi, podľa mňa si nájdu dosť príležitostí, aby si mohli užiť svoj vzťah hoci aj na 3 dňovej dovolenke, či aj nejaké večery spolu vonku, v hoteli atď. Ten mi tiež povedal, že obmedzujem jeho ľudskú slobodu. Odišiel na dovolenku s ňou do Chorvátska. V tej dobe som mala narodeniny - 29 rokov. Ako hovoril, že ma chce, že sa mu páčim, videl moje doklady, bol online viackrát, kde ukazovalo môj sviatok a ani raz mi neposlal ani správu, ani blahoželanie, ani chat a ani telefonát. Odvtedy sa neozval. A kto na tom skončil najhoršie? Ja. Viac ako 10 dní som na neho čakala, hoci medzi nami ani nič nebolo, ani zamilovaná som nebola. Takže tento príbeh skončil tak do stratena.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
17. 8.augusta 2012 20:06
prosím ťa, aspoň tam daj odseky, ak chceš aby to dakto čítal. Ver mi.
Napíš svoj komentár