Životný príbeh

Zazvonil budík.Zas musím nechcene vstať tak ako každé iné ráno.Vypnem ho.Veď za 5 minút zazvoní zas.A za ďalších 5 zas ,a za ďalších zas..no po 20-tich minútach sa mi podarí konečne vstať.Rutine ráno.Teda aspoň dovtedy som si to myslela.Zas dobieham na zastávku tesne.Nastúpim do električky a sadnem si hneď k oknu.Asi by som si mala vybrať zošiť a aspoň ako-tak sa pripraviť do školy,nakoľko včera som tomu moc nedala,veď 15 minút ráno v električke to istí.Ale komu by sa chcelo otravovať s tím hneď zrána?

Ako tak ubiehajú metre spolu s električkou,kukám von z okna.Zas kolóna.No nič zaujímavejšie ako sledovať ľudí sediacich v autách ma nenapadlo.A tak spozorujem jedného vymikajúceho sa spomedzi ostatných.Celkom mladý ujo v mercedese temperamentne vyhadzuje rukami a snaží sa niečo vtĺcť do svojho spolusediaceho.Rozmýšľam aký životný príbeh asi tak postihol tohto človeka.Tak mladý a tak bohatý.hm.Ďalšie auto.Dvaja roboši,ktorí neprítomne hladia každí iným smerom von z okna.Asi ešte spia.V ďalšom sedí postaršia žena a vedľa nej zrejme jej matka,o niečom sa rozprávajú a zrazu sa začnú smiať,aké je to úžasné že si aj napriek tím rokom tak spolu rozumejú.
Zrazu zbadám babku ktorá čaká na prechode kým nabehne zelena.Mala kufrík na kolieska a paličku o ktorú sa opierala.No každý normálny človek by sa asi dovtípil že počká až kým naozaj naskočí a potom prejde.Ale ako náhle videla že trojprúdovka áut začína brzdiť,bez váhania sa vybrala cez cestu.No zelena sa ešte ani z ďaleka nechystala naskočiť pretože jeden prúd áut ešte kľudne mohol prechádzať.No hlavne že babka si v kľude dokráčala na druhú stranu cesty a prežila.Babka riskantka.

Ďalšie stojace autá.V jednom zas sedí teta,ktorá sa očividne svojmu synovi snaží vytlačiť vyrážku na nose.Chudák,moc šťastne sa pri tom netváril.V ďalšom dvaja zaľúbenci ktorý si krátia dlhú chvíľku bozkávaním.ďalšie auto a ďalšie.V každom sa niečo odohrávalo.A to sa mi ešte nestalo.Vždy keď sa totiž z nudy snažím pozorovať ľudí ,po chvíli to vzdám, nakoľko v každom aute sa deje to isté.Ale teraz nie.

Sledujem ľudí ktorý robia svoje všedné a pre nich bežné veci a predsa pre mňa tak zaujímavé.A možno práve vtedy sledoval zas mňa niekto komu sa zdalo divné že sa len tak od veci niekedy uškrniem.
Viem,že každí máme svoj životný príbeh ktorý je zas pre nás ten obyčajný ako každé rutine ráno a pre niekoho zas úplne odlišný ako cesta rannou električkou.

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu