Prečo sa neviem správať tak, aby ma ľudia vedeli dlhodobo znášať?
Prečo mám tak zložitú povahu?
Prečo som taká, aká som?
Už od malička som bola také uzavretejšie dieťa. Nemala som nikoho, komu by som vedela povedať všetko, tak som si vytvorila imaginárneho človeka. Moju staršiu "sestru". Vedela už čosi o svete a stále ma utešovala a hovorila mi, čo mám robiť. Keď mi bolo smutno, stále som sa niekde zašila a rozprávala som sa s ňou. Aspoň potichúčky.
Keď som trošku podrástla, moja "sestra" vo mne už prestala existovať. Narodila sa mi nová, tentokrát skutočná. Ale takisto som sa zvykla utiahnuť niekde ďaleko. Na koniec ulice, kde už nikto nebýva alebo na lúku, či do lesa. Nedá sa povedať, že by som bola nejako nešťastná, len som chcela byť sama. A vtedy som si vymýšľala príbehy. O deťoch, ktoré to mali podobne ako ja. Netvrdím, že som nemala žiadne kamarátky. Len som sa rada zašila niekde, kde som mohla byť sama, premýšľať a vytvárať si v hlave vlastné príbehy.
Ako som aj naďalej rástla, začala som sa viac upriamovať na skutočné príbehy a ľudí, nie na fikciu. Začala som viac vytvárať priateľstvá, ale stále som nenašla nikoho, komu by som mohla na 100% veriť. Stále som bola také škaredé, utiahnuté, tiché, nesebavedomé dieťa, ktoré sa stále učilo a malo samé jednotky. Cítila som ale, že málokto ma má rád. Svoj vzor som videla v celebritách a verila som, že tými jednotkami dosiahnem veľké úspechy.
Veľmi som sa tešila na strednú. Verila som, že to môže byť nový začiatok pre mňa a že by som mohla byť sebavedomejšie a usmievavé dievča, ktoré sa bude snažiť byť čo najlepším človekom a pomáhať iným. Veď ak chceme urobiť svet dobrým, musíme začať každý od seba.
Takisto som bola aj väčšinu času pozitívne naladená, no to mi dlho nevydržalo. Neviem, čo sa pokazilo. Stačila maličkosť a hneď ma to rozhodilo a bola som smutná. Nemala som sa rada za každú moju chybu, ktorú som spravila. Zatiaľ som si to ale nechávala pre seba.
Myslela som si, že to za pár mesiacov prejde. No neprešlo. Až priveľmi som všetko riešila, trápila som sa kvôli každej hlúposti, nevedela som počúvať pravdu, začala som sa čím ďalej, tým viac neznášať. Začala som to ale viac dávať najavo. Ľudia mi chceli pomôcť a aj som sa veľmi snažila, ale nedarilo sa mi to. Samozrejme, nebolo to tak, že by som bola stále smutná. Striedalo sa to.
V posledných 3 mesiacoch sa to ale viac a viac stupňuje. Raz je to obdobie šťastia, kedy milujem svoj život, nič ma netrápi, všetci sú na mňa milí a všetko je tak, ako to má byť, proste sa darí a zrazu príde nejaká maličkosť, ktorá to všetko rozvráti a všetko padá. Zrazu sa nič nedarí, som nervózna a podráždená, ľudia sa ma boja, počúvam metal, nemám žiadnu motiváciu a čo je najhoršie, už ma nejako veľmi nebaví ani spánok.
Moji najbližší ľudia, priatelia sa mi snažia pomôcť, ale mne sa to akosi nedarí aj napriek snaženiu. Neviem sa pochopiť, nevyznám sa v sebe, neviem, čo chcem vlastne v živote a aká chcem byť, dosť často sa až neznášam za všetko, čo vykonám a čo je najhoršie, už som si na takéto stavy aj zvykla. Častejšie plačem a jedávam dosť málo a chcem začať jesť normálne, ale nejako to nejde. Neviem si zvyknúť.
Neznášam sa za to, že som sklamala ľudí. Že majú pocit, že ich rady som si nevzala k srdcu. Veľmi sa bojím, že ma pomaly všetci opustia. Už aj teraz si podaktorí udržiavajú odstup. Skoro všetkým už leziem na nervy, nevedia ma vystáť. A ja sa im nečudujem, no zároveň ma to veľmi mrzí. V poslednom čase sa dosť často s nimi hádam. Nechcela som, aby to dopadlo tak, ako to dopadlo. Chcela by som, aby nastali znovu tie časy, keď som bola úplne v poriadku a bola so mnou väčšia sranda.
Nechápem to. Ja už nechápem absolútne nič. Čo sa to so mnou deje, či je to len nejaký stav sebapoznávania alebo či som psychicky chorá alebo čo je so mnou.
Je mi z toho celého do plaču a dúfam, že sa tieto moje stavy čo najskôr skončia.
P.S. Neočakávam, že to bude niekto čítať, ale keby náhodou. Nie je tu niekto, kto zažíval niečo podobné?
Je to možné?
Komentuj
28 komentov k blogu
1
unwritten
15. 3.marca 2014 20:46
ja som si prešla presne tým istým...a skončila som na tabletkách a zavretá v blázinci, čiže nie som asi moc dobrý príklad.
3
ale hej je to lepšie....v každom prípade vyhľadaj psychológa, mne pomohla fakt........
7
citim z teba tu tuzbu zapacit sa kazdemu, asi z toho si taka nestastna. kazdopadne ja som ta mal vzdy rad
10
@mrsbossy srsly sa ideš do mňa ešte obúvať? ťa to baví? prosím ťa láskavo prekusni to, že nie každý človek súhlasí s tovjimi názormi, nie každý človek ťa má rád a nie každý človek k tebe musí byť milý. ja len na rovinu poviem čo si myslím a ak sa mi nepáči tvoj názor, tak ti to rada poviem. ak s tým máš problém zablokuj si ma a budeme všetci šťastní, ale láskavo sa do mňa neobúvaj pod cudzími blogmi a nevyťahuj to, či som bola alebo nebola v blázinci. možno by si tam mala zájsť a zistiť, že tam nie sú len chorí ľudia ale ľudia, čo potrebujú pomoc, lebo sa v živote stratili....vieš holú piču o tom prečo som tam bola a aké to tam je, tak si tu neotváraj papuľku.
11
@unwritten podla mna nemas pravo urazat inych len pre to ze si sama nestastna, a mysli si o tom co chces, je mi uplne jedno ci ma tu niekto na birdzi ma rad alebo nema, ja mam kamosov v realnom zivote a nepotrebujem sa tu s niekym kamaratit a to ze holu picu o tebe viem je pravda, ale celkovo, ludia v mojom zivote ktori urazali bezdovodne ostatnych si tym len kompenzovali svoje nedostatky
12
@mrsbossy je rozidel medzi urážaním niekoho a hovorením svojho názoru s ironicko.sarkastickým podtónom, ale to očividne nechápeš...a myslieť si, že len preto, že chodím na internet a zhodou okolností sú tu ľudia, čo ma majú radi, znamená to, že nemám reálny život, je dosť úbohá dedukcia...a samozrejme zovšeobecňovanie, k tomu sa ani nejdem vyjadrovať ako veľmi nesprávne to je.
13
@unwritten chces mi povedat ze bezne napriklad svojim byvalym spoluziakom hovoris ze su vymeteni alebo chori hej ze je to uplne okej ano na birdzi si velka frajerka, chcela by som ta vidiet nazivo ako mi hovoris to co si mi napisala tvoj realny zivot ma nezaujima, a celkovo je mi viac menej ukradnute vsetko toto tu, chodim tu lebo sa nudim niekedy
14
@mrsbossy samozrejme že im to poviem a poviem im aj horšie, keď nemajú pravdu alebo povedia niečo čo je vyslovene pritiahnuté za vlasy.....ja som veľká frajerka? a to je kde napísané? nikdy som sa tak nechovala, ani sa tak nechovám a to čo som ti napísala ti kľudne poviem do očí, ľudia čo ma poznajú vedia že s tým problém nemám.
ale nebudeme predsa spamovať blog nejakému dievčaťu, ak máš nejaký problém so mnou, kľudne mi napíš, ale ak sa len nudíš a tvoje ego nevie prehltnúť to, že som ťa raz v živote urazila, tak si prosím ťa ušetri trápnosti a neozývaj sa a nereaguj na mňa
ďakujem.
ale nebudeme predsa spamovať blog nejakému dievčaťu, ak máš nejaký problém so mnou, kľudne mi napíš, ale ak sa len nudíš a tvoje ego nevie prehltnúť to, že som ťa raz v živote urazila, tak si prosím ťa ušetri trápnosti a neozývaj sa a nereaguj na mňa
ďakujem.
16
Ja to tiež poznám, Ja som skončila na protialkoholickom a bola som nejaky čas na liekoch.... Teraz som na drgoách. Dobrá bilancia.
Taktiež odporúčam nájsť nejakého dobrého psychológa a držím palce
Taktiež odporúčam nájsť nejakého dobrého psychológa a držím palce
20
21
Hlavne od seba neodháňaj priateľov. Ja keď som na tom občas horšie, tak od seba odháňam ľudí, ale našťastie sa vždy spamätám, že to je chyba.
22
@miraculeux no aj ja vtedy dosť často sa uzatváram sama do seba a chcem byť sama.. ale potom zistím, že vtedy stále len rozmýšľam a to mi nerobí veľmi dobre, preto musím byť v spoločnosti
23
ja keď som mala také ťažšie obdobie a robila som to, dopadlo to úplne zle. :x Odvtedy si na to dávam pozor. Najlepšie je, ak by si si našla nejaký koníček. To je úplne super a odpúta ťa to od všelijakých myšlienok. Hlavne na seba nekláď príliš veľké nároky a nepodceňuj sa... je to to najhoršie, čo môžeš urobiť, bude ťa to úplne zožierať potom.
24
nepíšeš o sebapoškodzovaní, nemám ani pocit že by si sa snažila na seba upozornovať prehnaným sposobom, skor možno by pomohlo sa trochu uvolniť a prestať byť závislá na tom čo a ako na teba reaguju druhí. Pretože neverím že si od seba ty sama odhánaš ludí , skor posobíš ako niekto kto berie zodpovednosť za druhých a ešte tvoj vek ta tak trochu opravnuje na zmeny nálad ja myslím že do dvoch rokov to bude inak ale dobrý pokec či už s niekym komu veríš alebo psychlogom neuškodí.
25
@topanocka tak no jeden čas som si tak trošku ubližovala, ale nebolo to vždy kvôli tým mojim stavom..
ja už fakt neviem, čo si mám o sebe myslieť, lebo ja tvrdím niečo, inak ma vnímajú druhí a preto už radšej nič nechcem hovoriť
ja už fakt neviem, čo si mám o sebe myslieť, lebo ja tvrdím niečo, inak ma vnímajú druhí a preto už radšej nič nechcem hovoriť
26
@zelinka V tom prípade určite odborník, lebo ja ti tu napríklad možem vydedukovať diagnozu alebo ti možeme napísať rady ale iné je to pri ustnom rozhovore kde si lekár može všimnuť viac. Ale určite dobre že to chceš zmeniť, takže neboj sa a najdi dobreho odborníka, oni nehryzú a nebudeš sa musieť trápiť sama .
28
nie je začo potom informuj ako pokračuješ, alebo ak sa ti bude chcieť napíš mi TS
Napíš svoj komentár