pozerám samotnej smrti do tváre.
Nevnímam okolie, bez vydania jediného
hlásku kráčam v ústrety zabudnutiu.
Vietor sa o mňa opiera, tlačí ma bližšie,
šepoce mi sladkú pieseň temna.
Čas na hrdinské skutky už pominul.
Skutočný hrdinovia už prestali existovať.
Tieň, ktorý ma doteraz neúnavne prenasledoval
mi ukázal svoju neobmedzenú silu.
Cítim ako sa moja duša pomaly vytráca.
Zároveň ma to napĺňa akýmisi neskrotnými silami noci.
Chladnokrvná beštia sa zmocnila môjho tela.
Už to niesom ja.Vidím rozmazané krvavé stopy.
Premohol ma strach a zároveň aj nenásytnosť.
Dunivý buchot otriasol mojou podstatou.
Temnota ma úplne pohltila a len tak bez boja sa ma nevzdá.
Niet spôsobu ako bojovať.
Nemôžem bojovať s niečim takým mocným.
Neviem bojovať s niečim čo nevidím ani nepočujem.
Asi je to moje poslanie slúžiť temným silám.
Naveky...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár