strácam sa kdesi v delíriu svojho vedomia.
Trpím vlastnou existenciou...
Snažil som sa ti úprimne povedať:,,Prepáč..."
Teraz sedím sám, sám na mieste,
kde sa prvýkrát stretli naše pohľady.
Stále mám pocit tvojej prítomnosti,
avšak vetrom rozviate spomienky už nikto nevráti.
Prečo ma nechceš počuť, keď na teba do diaľky volám,
prečo nechceš počúvať, keď sa ti to snažím vysvetliť.
Možno keď raz odídem, možno raz budeš čítať tieto riadky.
Potom možno pochopíš, že obaja sme boli blízko pravdy.
Ani jeden z nás nemyslel, že sa to stane,
rozporuplnosť je jediné čo ma v tejto chvíli zabíja.
Nič iné mi nezostáva, len žiť v naprostej agónii osudu.
Ospravedlnenia, Pohľady, premrhané šance, nič mi po tebe nezostalo.
Odpusť mi...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
19. 8.augusta 2010 23:37
Vždy niečo zostane.
Napíš svoj komentár