Pre niekoho len obyčajný smrteľník,
pre iných zas niečo znamenám.
Zobudiť sa s pocitom, že niekoho
život napĺňam radosťou je nádhera.

Nájsť niekoho, koho každodenne poteší moja prítomnosť.
Som myslel, že si to ty.
Snažil som sa ti vyhovieť, prečo si to ignorovala?
Po tejto skúsenosti sa už neobzerám späť.

Vydám sa na dlhú cestu plnú nástrah.
Potom všetkom ma nikto neponesie domov.
Ušetri ma prosím na posledný nadych.
Nevydychnem tu pokiaľ budem stáť na vlastných nohách.

Ale táto skľučujúca situácia si žiada veľa
mojej energie, škoda, že už niet nikoho kto
by mi pomohol a nenechal ma spadnúť
na samé dno mojich síl.

Myseľ mám pozitívne naladenú,
ale telo ma odmieta poslúchať.
Ak sa ku mne vrátiš a pomôžeš mi
sľubujem, že to bude iné ako predtým.

 Blog
Komentuj
 fotka
nicoolka  30. 8. 2010 18:49
Podľa mňa je výzva písať bez rýmov.
Napíš svoj komentár