„Máš niekoho však?"
„Nemám..vlastne..nie nemám.“
„Ale už ma nemiluješ."
„Tomi..ja..“
„A ten bozk pred chvíľou čo znamenal?“
„Je to na mňa prirýchle..len teraz si sa vrátil vieš ja..“
„Nič nehovor,“ pošeptal a priložil jej na pery ukazovák. Potom pery. Bozkával ju nežne a zároveň vášnivo, tak ako za starých čias keď sa schovávali v stodole u jeho strýka. Na tú stodolu však nemala krásne spomienky. Práve keď malo dôjsť k ich prvému milovaniu, zazvonil telefón so smutnou správou. Otcovi sa zhoršil stav - „pravdepodobne sa nedožije ďalšieho dňa“.
Slzy sa jej opäť tlačili do očí.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Tomi keď pocítil ako mu vlhnú líca.
„Spomenula som si na tú noc v stodole."
„Ja viem, ja viem,“ objal ju silno a Veronikine slzy spolu so snehovými vločkami pristávali na jeho krku. Po smrti jej otca bol stále s ňou, ale keď sa už začínala cítiť lepšie, povedal jej, že si ide zarobiť do Anglicka. Skvelá šanca na zárobok. Ona vedela, že to nevydrží a oznámila mu, že je medzi nimi koniec. „Môže po konci nasledovať druhý začiatok?" spýtala sa v duchu.
„Nad čím rozmýšľaš?“ opýtal sa, keď uvidel, že sa upokojila.
„Či ti dám tú šancu," usmiala sa. „Musím si to rozmyslieť.“
„Aha..“ sklamane sklopil zrak. „Na tvoje odmietnutia som už zvyknutý."
„Prepáč mi to. Páči sa mi niekto. Musím si ujasniť čo chcem."
„Aha, rozumiem. Nevieš či ma chceš. Poznám ho?“
„Nie.“
„Tak dúfam, že ani nebudem," povedal nahnevane. Nevedel si predstaviť niekoho iného pri jej boku.
„Zrejme nie...“
„Takže tomu nedávaš veľkú šancu?“
„Nie..“
Usmial sa. Ale aj tak ho musí vystopovať. Potrebuje vedieť s kým súperí. Chcel ju opäť pobozkať, ale vyhla sa mu. Bola veľmi zmätená. Koho vlastne ľúbi? Niekde čítala, že je vedecký dokázané, že človek nemôže ľúbiť dvoch ľudí naraz. Ale čo keď môže? Čo keď je jediná na celom svete, ktorá miluje oboch rovnako? Alebo že by nemilovala ani jedného?
V noci sa prehadzovala zo strany na stranu. Videla roztúžené oči Jankovského, ako ju vyzliekajú pohľadom. Potom Tomiho ruky na jej bokoch. Jankovský jej hladil plecia a Tomi chrbát. Jeden sa k nej túlil zozadu a druhý spredu. Vášnivo ju bozkávali po tele. Niekedy tam bol len jeden a niekedy obaja.
Keď sa ráno zobudila pomyslela si, že je úplne zvrátená. Nikdy nikomu nepovie o tomto sne. Ani Renáte. Čo by si preboha pomyslela? Že jej už načisto šibe. Nebol to pekný sen, ale nočná mora. Najradšej by na ňu zabudla keby mohla, ale behala jej hlavou celý víkend. Občas zabudla na dilemu, ktorá ju trápi alebo to nedala na sebe vidieť. Nechcela pokaziť návštevu starkých z otcovej strany. Vždy si zaspomínali na krásne časy a otcove vtipy. Mamu podporovali v novom vzťahu, deti potrebujú svojho otca. I keď to nebude ich syn. Niekedy to Veronika nechápala, ale vedela, že treba ísť ďalej. Netreba zabudnúť, iba ísť ďalej. Keby však vedeli, aké to má mama komplikované. A nie len ona, ale i jej dcéra.
V nedeľu sa zobudila na to, že dá Tomimu ďalšiu šancu. V pondelok na to, že sa teší na Jankovského oči. Už ju ani nezaujímalo čo robil pred tým obchodom, ale to že na ňu zablikal a venoval jej nezabudnuteľný pohľad. Ten mercedes bol prekrásny, vedela si predstaviť ako s ním uháňajú široko-ďaleko. Kde ich nikto neuvidí, nespozná a nebude odsudzovať. Ona devätnástka, jemu ťahalo na tridsiatku. Stále mal však 28. V žilách mu ešte tečie mladá búrlivá krv. To spoznala v piatok pred obchodom. Chvíľu profesionál a potom zvodca. Mal dvojitú tvár a možno práve to ju na ňom tak priťahovalo. Neodolateľný pohľad a sexy telo boli len plus.
Dnes má s ním biológiu. Tam uvidí či má u neho šancu. Ako sa hovorí, cez oči človek dovidí až do hĺbky duše. A ona v tom bola naozaj dobrá. Stačí jej ďalší pohľad a bude vedieť svoju odpoveď.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zeriavka
2. 9.sept. 2013 04:19
tak komu nadŕžate?
Napíš svoj komentár