V utorok mala len jeden seminár a dve prednášky. Žiadny Jankovský. Iba keby ho stretla na chodbe. On sa však neukázal. Jediný, kto sa ukazoval bol Tomáš. Najprv na displeji telefónu, potom ako pribúdajúce množstvo správ na skype a nakoniec rovno pred dverami.
„Čo mi neodpovedáš?!" zvýšil na ňu hlas.
„Nebuď dotieravý,“ zareagovala.
„Čo je s tebou? To si na mňa naozaj dokázala zabudnúť? Po tom všetkom?"
„Nezabudla som na teba,“ začala sa krotiť. "Možno si to naozaj nezaslúži. Ale v tomto momente na neho naozaj nemám náladu. Keď mám šancu u Jankovského, prečo by som sa mala zaoberať s týmto tu? Nech trpí ako som trpela ja," povedala si a rozmýšľala ako sa ho čo najrýchlejšie zbaviť.
„Nevyzerá to tak,“ povedal po chvíli a čakal, že ju pozve dnu.
„Pozri v piatok má čaká opravná skúška zo zápočtu a musím sa učiť. Preto neodpovedám. Mám toho veľa. V piatok, keď bude po všetkom sa ti ozvem. Sľubujem.“
„Dobre teda. Tak ahoj,“ vzdal sa a sklamane odišiel. Dobre vedel, že ju stratil. Možno už vôbec nemá u nej šancu. „Prečo sa ja vôbec snažím?“ pýtal sa sám seba aj keď odpoveď poznal. Jeho city k nej ešte nevyhasli. Čím viac ho odmieta, tým viac po nej túži. Prežili spolu veľa krásnych chvíľ, no on to všetko zničil odchodom do Anglicka. Najprv vinil za to ju, pretože nešla s ním, teraz však začína viniť sám seba. Keby neodišiel mohli byť ešte spolu. Celý rok a pol mu veľmi chýbala, hoci si za hranicami začal s inou. Ešte stále sú v kontakte, on ju má však len ako zálohu. Ten po kom naozaj túži a koho ľúbi je Veronika. Ale čo má robiť, keď ona to už tak viac necíti? Keby neodišiel, nenašla by si iného.
Je streda a Úvod do biológie - preblesklo dievčaťu hlavou hneď ako si rozlepila oči. Srdce jej zabúšilo, telom prešlo príjemné teplo a v bruchu poletovali motýliky. Dnes ho opäť uvidí a nenechá aby im to hocikto opäť prekazil.
Na prednáške si sadla do prednej lavice spolu s Renátou na veľké naliehanie. Keď vošiel prísny Jankovský do sály, zatajila dych a mala pocit, že vybuchne od radosti. Nohy sa jej zatriasli a rumeň presakovala cez líca. Tento pocit už dávno nezažila. Stále viac bola presvedčená o tom, že do Tomáša nie je zamilovaná. Keď uvidela jeho, cítila síce niečo podobné, ale vôbec to nebolo také intenzívne ako teraz. Jankovský jej venoval krátky pohľad a začal prednášať. Opäť nestíhala písať a ak sa chcela na neho dlhšie pozrieť musela obetovať ďalšie vynechané poznámky. Ešteže Renáta píše na počítači ako macherka. Usmiala sa na jej word a potešila sa ďalším pohľadom na profesorovo vyšportované telo a ohnivé oči.
Z prednášky odchádzala medzi poslednými s lístočkom na jeho stole. Stálo na ňom: „Myslím si, že sme nedokončili pondelňajší rozhovor. O šiestej pred obchodom.“
Musela nabrať všetku odvahu aby mu ten lístok naozaj odovzdala, ale vedela, že ho musí kontaktovať aby pochopil, že aj ona cíti to isté. Nemusí sa báť povedať jej to čo chce. To, čo sa mala dozvedieť už v pondelok v jeho kabinete.
Od trištvrte na šesť čakala pred obchodom a dúfala, že príde. Z časti verila, že ho uvidí a z časti sa bála, že nebude môcť prísť kvôli dieťaťu alebo milenke. Ale prišiel. Strieborný mercedes jej ho priniesol.
Tento krát neostal sedieť bezpečne za sklom autíčka. Otvoril dvere a vyzval dievča aby nastúpilo...
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
1dada5
24. 9.sept. 2013 20:31
nebolo by na škodu skoré pokračovanie neviem sa ho dočkať d b
6
Tak to je tá správna príležitosť aby si niečo napísala. Máš kopu času
Napíš svoj komentár