Prečo ja? 7. časť - Jogurty

Keď uvidela test s otázkami, vedela, že odovzdá prázdny papier. Snažila sa dať dokopy aspoň to čo si pamätá zo strednej, aj keď vtedy ju medicína vôbec nelákala. Skôr ju bavila biológia. Ale ak chce byť dobrou doktorkou, musí sa presvedčiť o tom, že chemické vzorce sú tak zaujímavé ako nočné rozhovory s kamoškami pod perinou. „No dobre to som trochu prehnala“ pomyslela si. Opäť sa pozrela na písomku, určila značky prvkov, pripísala čísla, zátvorky... Štruktúrne vzorce jej však úplne vypadli. Aj všetky poučky. Vedela, že tam sedí úplne zbytočne, no nechcela vstať ako prvá. Počkala pokiaľ odíde pár spolužiakov a potom odišla aj ona. Položila skoro prázdny papier pred učiteľa, ten sa pozrel na papier a potom na ňu. Cítila jeho pohľad na svojom chrbte, ale jediné na čo sa zmohla bolo „Dovidenia“.

„Nie neprídem na biolu. Nezvládla by som to. Veď keď sa bude pýtať poviem, že som bola objednaná k zubárke alebo ku gynekológovi..ku komukoľvek. Gynekológ ho určite umlčí. To vždy zafungovalo, ľudia sa potom už viac nepýtajú.“

Vykročila do obchodu.

Keď prišla domov odložila veci do ľadničky, popratala a išla za Maťkom do škôlky. Všetko čo mala spraviť spravila, aby jej mama dala pokoj a nevypytovala sa jej čo sa stalo. Celý víkend bude musieť hrať herečku, predstierať že je dokonalá dcéra, sestra a vnučka. V skutočnosti je z nej však zmätená zaľúbená študentka, ktorá by najradšej vyskočila cez zatvorené okno a hodila sa učiteľovi priamo do náručia.
„Veronika nekúpila si mlieko!“ povedala mama s hlavou v ľadničke. „Veď si vedela, že chcem robiť palacinky. Tu máš peniaze choď do obchodu. A kúp aj džem.“ Dievča si povzdychlo, hodila na seba rifle, obula sa a šla znovu do obchodu. „Ona nikdy nemá dosť.“ povedala si rozhorčene.

Zobrala dve mlieka do košíka a chystala sa na obchod, no namierila to ešte k jogurtom. „Keď som už tu zoberiem pár.“ Keby však vedela, že tam bude i jej nočná mora zaobišla by sa bez nich aj rok.
„Slečna Balentiaková.“
„Ah dobrý deň,“ zatriasla sa.
„Ste v poriadku? Neboli ste dnes na mojej hodine.“
„Ja..viete..musela som ísť ku..na rehabilitáciu.“ vykoktala sa. Prišlo jej maximálne trápne spomínať gynekológa pred ľuďmi, ktorí pri nich postávali. A koniec koncov aj pred ním. Čo keď si pomyslí, že má nejaké problémy a stratí o ňu záujem. Síce ako o ňu môže stratiť záujem, keď ani žiaden nemá? pomyslela si.
„Tak dúfam, že nabudúce si dohodnete rehabilitáciu mimo vyučovacích hodín,“ odpovedal znechutene.
„Áno, pokúsim sa,“ zahanbila sa a znervóznela, mohla vymyslieť lepšiu výhovorku.
„Nemá to nič spoločné so mnou však?“
„Čo? Teda prosím?“
„Neprišli ste na hodinu kvôli tomu, že sa mi vyhýbate však?“
„Prečo si to myslíte?“ vyhŕklo z nej.
On sa na ňu len prísne pozrel. Ona mlčala. Obaja vedeli o čom je reč. Nechcela sa na neho pozrieť, ale nevydržala to. Zahľadela sa mu hlboko do očí a uvidela v nich plamienok. Jeho oči horeli a usmievali sa.
„Čierne vlasy vám vážne pristanú,“ povedal nakoniec.

 Blog

8 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu