Našla som si nový spoj. Idem si veselo s kufrom od MHD na autobusovú stanicu a tu ma zastaví blonďatý zafúľaný chlapček. Hovorí: "Dobrý deň." Pozriem na neho s údivom a odzravím: "Dobrý." Ide vedľa mňa a nič nehovorí. Cítim sa kus divne. A v tom pochvíli: "Teta nemáte 50 centov?" Hovorím: "Nemám. Potrebujem na autobus." A on: "A 40?" Ja: "Nie fakt potrebujem na autobus." On so psími očkami: "A mandarínku?" Udivene sa na neho pozriem a poviem mu, že mu môžem dať keksík ak chce. Prikývol tak som mu vytiahla Kávenky. Zobral si to a odišiel bez poďakovania k ďalším dvom podobne ufúľaným chlapcom, ktorých som si predtým nevšimla.
Dobre. Idem si kúpiť vodu. Hoci mám jednu v taške, ale mám chuť na ochutenú. Zastavím sa pri stánkoch a prezerám si ceny, ktoré ma dosť odrádzajú. Zrazu sa ku mne prihovorí jedna rómka fajčiaca pri smeťáku.
"Pani môžem sa vás niečo opýtať?"
"Áno..."
"Nehnevajte sa pani, viete ja som tehotná žena na ulici nemali by ste nejaké centíky?"
Hneď som prišla na to, že si chce kúpiť ďalšiu škatuľku cigariet.
"Nemám ani ja. Som na mizine. Aj som si chcela kúpiť vodu, ale sú strašne drahé."
"Áno sú drahé. Nehnevajte sa pani..."
To bolo prvý krát čo som sa stretla so žobraním v Nitre...
Ok čakám, mrznem, primŕzam. Príde autobus odvezie ma. Zase chvíľu mrznem, príde vlak. O pár minút nastupujem na ďalší, kde sa mám zdržať minimálne polku dňa. Kúpila som si miestenku na 8. vagón. Utekám cez celú stanicu lebo je až na konci. Snažím sa otvoriť, ale nejde to. Tak nastúpim na vagón pred ním, že potom sa tam nejak dostanem. Tam stojí hŕbka ľudí. Snažím sa cez nich dostať k tomu vagónu číslo 8. Chlapík ma oboznámi s tým, že sa tam nedostanem. Ja na to, že "Ale tam mám miestenku.." On na to: "Tak to ste už tretia v poradí." Ja: "Tak toto nie je normálne." On: "Na Slovensku je to normálne... O chvíľu príde sprievodkyňa a nájde nám miesto." Tak sme tam ešte chvíľku čakali, prišla sprievodkyňa a mali sme ju nasledovať. Ideme cez niekoľko vagónov a konečne si sadneme.
Jeden ukecaný plešatý chlapík nám musel uvoľniť miesto, ale potom sa vrátil naspäť lebo ešte jedno ostalo. No a on bol teda číslo! Sadol si prv oproti. Jedla som bagetu. Potom jeden chlapec, čo sedel pri okne sa chystal na odchod. Tak som sa postavila, že ho nahradím. Ako som vstala plešatý hovorí: "Pekný kus...Myslím tá bageta." Potom začal rozprávať o tom, že aké ceny bagiet sú v Bratislave a v Novom meste. Ja som mu len na to odpovedala, že neviem koľko stoja. Chlapec oproti mne, čítajúci knižku sa usmieval popodfúz. Plešúňovi došlo, že nemám záujem sa s ním zakecávať. No potom prišla taká šesťdesiatnička a tá sa stala jeho ďaľším objektom. Rozprával jej všetko možné. "Aha tam som pracoval. Tam za tou budovou..Ja mám päťdesiat rokov." Ona: "Nevyzeráte na to." "Mám, ale za to pracujem na sebe, ja vám môžem aj ukázať telo päťdesiatnika..." Ona len pokrútila hlavou. On ďalej: "Chodievam piť..bla bla bla..no neviem stále dačo repotal.." Našťastie v Trenčianskej Teplej vystúpil a celému kupé odhľahlo. Asi by sme ho už dlhšie nedokázali počúvať.
Ok. Už bol v celku kľud. Mohla som si čítať knižku, pozerať film, spať a všetko možné s čím človek zabíja čas, keď cestuje cez celé Slovensko.
Potom som prestúpila do ďalšieho vlaku v Košiciach.Meškal 5 minút, 10 minút..Bola to tá časť vlaku, do ktorej sa predtým nedalo dostať lebo bola primrznutá a nekúrilo sa tam. Veď veru keď som tam vošla riadnu kosu som pocítila. Zaujímavé, že smerom do Čiernej nad Tisou to už spojazdnili . Vlak sa triasol ostošesť, okná tiež a daktoré dvere boli pootvárané. Vonku tma. Vlak skoro prázdny. Išlo ma poraziť od strachu, chvíľu som si fakt myslela, že bude po mne. Našťastie som živá (a v rámci možnosti aj zdravá) s množstvom zážitkou z dnešného dňa.
Asi sa nedá cestovať bez toho aby sa neudialo milión divných vecí. No čo aspoň som mala o čom napísať tento blog. Dúfam, že ste sa bavili .
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
6
Vo Vrútkach na stanici žobrú stále. A to stále tí istí ľudia dookola, takže keď ich niekto vidí, vzdiali sa
Napíš svoj komentár
..aj mňa inak už zastavil ten chlapec..najprv chcel peniaze a potom pýtal žuvačky