Søren Kierkegaard, dánsky filozof, napísal, že skutočnou výzvou náboženstva nie aby každú nedeľu kňaz bojoval efektívnejšie s tieňom pred očami veriacich. Skutočný boj sa má odohrávať "v obývačke" (v bežnom živote).
Skutočne nebezpečné na slove filozofia je, ako sa oddelilo od modu operandi existencie človeka. Bytosť presvedčenia a bytosť života sa stali dvoma. Ľudia majú protichodné názory, ale konajú v tichom "kompromise", "štandardného" bytia a je jedno, ako radikálne sa ich presvedčenie odchyľuje. Je to markantné, keď vidím anarchistov, ako si hľadajú bežnú prácu alebo kresťanských politikov.
V istom seriáli je postava menom Ron Swanson. Libertarián, ktorý je štátnym úradníkom. S absolútnou suverenitou odmieta celý byrokratický aparát a tvári sa, že tam nepatrí. Prirodzene je to prvotne komické, ale v hĺbke mi pripadá ako tragická postava. Podobný pocit som mal, keď som videl fotografiu Slavoja Žižeka (slovinského neomarxistického filozofa) zo svadby. Má na nej neprítomný pohľad. Mimické svalstvo napäté a pozerá nikam, pokiaľ jeho žena si žije svoj sen o krásnej svadbe. Samotný Žižek tvrdí, že súčasnosť je časom, keď sa má premyslieť si svet, v ktorom žijeme, nie prvoplánovo činiť. Na jednej strane s tým súhlasím, ale napriek tomu si myslím, že by sme fundamenty svojej filozofie mali implementovať do svojho života.
Filozofia má vnútorný zmysel, keď je živá. Keď je vyjadrená životom jej nositeľa. Ak je vyjadrená reálne len jedna- napr. ideológia kapitalizmu- stávajú sa všetky ostatné, akýmsi preparátom, vystaveným na obdivovanie, ale stanú sa niečim extérnym, ako pomyselné obrazy v pomyselnej galérii. Keď teda moderný človek povie "som marxista", "som existencialista", "som objektivista" (ach Ayn Rand...) je to ekvivalent vety "Rád počúvam klasickú hudbu", "Rád počúvam rock, pop,...". Nič idúce dovnútra.
Vo svojom manifeste Katechizmus revolucionistu Nečaev a Bakunin tvarujú ideálne správanie revolucionistu. Naschvál nepíšem revolucionára. Revolucionár môže byť ktokoľvek so zväzkom kľúčov v ruke, čo sa pripojí k masovým protestom. Revolucionista je osobou, ktorá sa plne zasvätila revolúcii a pre nič iné nežije. Jej záujmy a sociálne vzťahy zomierajú, všetko učenie sa upiera len na jeden cieľ, je nepriateľom všetkých okrem myšlienky ktorú reprezentuje a je jej oddaný natoľko, že je ochotný zomrieť. Podobné myšlienky je možné nájsť u Robspiera, ktorý ráta s tým, že ho revolúcia zabije a je si vedomý a plne proklamuje že si je vedomý, aké hrôzy sa dejú, koľko krvi sa prelieva, ale že to je nutné pre zmenu sveta, ako bol dovtedy poznaný a poznávaný.
Vrátim sa k Žižekovi, ktorý hovorí o tom, že vrcholovým vyjadrením kapitalizmu je politika niektorých obchodných spoločností, ako napr. Starbucks. Že sa zlučuje vyjadrenie presvedčenia a čistý akt konzumentstva. Ako krásny príklad sa uvádza, že v Starbuckse, keď si konzument kúpi kávu, síce priznajú, že je predražená, ale že si človek nekupuje len kávu. S tým pohárom kávy sa totiž spája celá sieť morálnych činov. Káva ktorú kupujú je fair trade a a ďalší diel tej ceny sa používa na rozvoj férovej agrikultúry kávy. Že v samotnom akte konzumentstva je obsiahnutá aj jeho transcendencia na niečo viac, ako len akt konzumentstva a jediné čo v sfére vyjadrenia presvedčenia človek musí vykonať je vybrať si, čo si kúpi. Ale samozrejme- aj samotná charita je na tom podobne.
Čistá charita je produktom, ktorý je poskytnutý. Prirodzene všetci musia tušiť, že peniaze z charity sa defraudujú, a že len zlomok sa dostáva na "dobrú vec". Už samotná podstata sociálnej charity je zvrátená. Je vždy zameraná na symptómy problémov spoločnosti, nie na samotný problém, ktorý by bolo potrebné riešiť inak a radikálnejšie. Miesto toho si človek kupuje u žobráka čas a živíme samotný problém, nie jeho riešenie. Vynára sa mi Šagrénová koža od Balzaca. Je to dielo, v ktorom sa muž dostal k vlastníctvu Kože s magickou vlastnosťou splniť mu akékoľvek želanie. Vždy z nej však ubudlo a keď by zmizla- muž mal zomrieť... Toto je však odbočka z hlavnej línie úvahy.
Súhlasím s Kierkegaardom. Skutočný boj sa deje v obývačke. Spočíva v tom, čo fakticky vyjadrujeme životom. V celom ošiali multikulturality sme vzali kultúre akýkoľvek dopad na spoločnosť. Neutralizovali sme ju. Je tým pádom jedno, koľko kultúr existuje vedľa seba, keď nemajú žiaden potenciál niečo reálne ovplyvniť. Máme slobodu presvedčenia a slobodu vyznania, ale nič nezaváži, keď sa filozofia len traduje ako akási zvláštna rozprávka a z nás sa v akomsi pseudoeklektizme stávajú rozprávkové knížky. Nie je pri tom rozhodujúce poznávať povahu sveta a meniť ju: človek si vyberá aspekty filozofie, ktoré mu pomôžu uspokojiť sa v teplom objatí konformity.
Nebezpečenstvom filozofie je, že ostane nevyjadrená činom. Nepredpokladám, že treba činiť bez nej. Nepredpokladám, že jej štúdium (v širšom zmysle slova) je zbytočné. Keď sa však človek zdráha niečo z tlaku okolia vysloviť alebo učiniť (nevysloviť alebo neučiniť), aj keď je o tom hlboko presvedčený... čo to robí z neho, a hlavne, čo to robí z jeho presvedčenia?
Semper fidelis
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
6. 4.apríla 2013 14:01
Vdaka
3
nedávno som dočítala toho Kierkegaarda a chodili mi po rozume podobné myšlienky, dobre sa to číta a tá fotke je mega
Non scholae, sed vitae discimus
Non scholae, sed vitae discimus
4
pekne.
nesúhlasím však, že človek si z filozofie vyberá to, čo mu ponúka konformita. filozofia kladie otázky a ponúka priestor pre vyjadrenie samého seba - konformita u ľudí, čo sa o ňu naozaj zaujímajú, zahŕňa malé miesto. pokiaľ sa nebavíme o špecifickej kategórii pózerov.
nesúhlasím však, že človek si z filozofie vyberá to, čo mu ponúka konformita. filozofia kladie otázky a ponúka priestor pre vyjadrenie samého seba - konformita u ľudí, čo sa o ňu naozaj zaujímajú, zahŕňa malé miesto. pokiaľ sa nebavíme o špecifickej kategórii pózerov.
5
...červ sa môže ohnúť na ľubovoľnom mieste tela, stavovec iba v miestach kĺbov...
v procese organizácie a vytvárania zložitejšej štruktúry nadobúda živočích rigiditu, ktorá ho síce zbavuje určitých stupňov voľnosti, no na druhej strane je nepostrádateľnou súčasťou procesu stávania sa. Ak by bolo bytie kantifikovateľné, červ je oveľa menej, než stavovec.
... toľko k mierene metaforickej odpovedi na tvoju rečnícku otázku na konci...
pokiaľ nie je presvedčenie v jednaní, nie je
...fajn článok... vcelku
v procese organizácie a vytvárania zložitejšej štruktúry nadobúda živočích rigiditu, ktorá ho síce zbavuje určitých stupňov voľnosti, no na druhej strane je nepostrádateľnou súčasťou procesu stávania sa. Ak by bolo bytie kantifikovateľné, červ je oveľa menej, než stavovec.
... toľko k mierene metaforickej odpovedi na tvoju rečnícku otázku na konci...
pokiaľ nie je presvedčenie v jednaní, nie je
...fajn článok... vcelku
Napíš svoj komentár