Nevyliečiteľne

Neviem, čo ju zásobuje palivom. Neviem presne, čo ju plodí. Neviem ju presne definovať. Napriek poznaniu tvojich chemických aspektov... (čiastočne)... napriek poznaniu toho, čo ťa umožňuje, neviem kto si. Ty prapodivné, pološialené umenie. Ty bludička, čo zaviedla toľkých do záhuby. Ty biela holubica, čo toľkých priviedla k bezpečnej súši, po tom, ako celý ich svet pohltla potopa...

Prečo si taká reálna? Ťažká ako správa o smrti dieťaťa... ľahká, ako letný deň bez šiat... Veselá, ako príbehy o šialených veciach, čo ľudia pre teba robia... smutná, ako oči človeka, ktorý sa cíti opustený tvojim nositeľom. Zlodeji sa pre teba učia cti... svätci sa pre teba učia hriechu... Masky sa odkladajú a masky sa bolestne prišívajú na tváre. Prečo si taká skutočná? Nikdy mi to nepovieš.

Niekedy ťa vidím v celej tvojej kráse. Požičiavaš si tváre, ako si požičiavajú semená ovocie. Tvoj úškľabok a zmysel pre iróniu však presvitá cez každú jednu.

Niekedy si myslím, že je len náhodou, že umožňuješ pokračovanie ľudského pokolenia. Ich pokračovanie je len nástrojom pokračovania tvojej existencie... Pre teba. Ale to je v poriadku. Aj keď sú len nástroje, miluješ všetkých. Je to v tvojej podstate. Inak nemôžeš.

Práve mnou tečieš, vysmievajúc moju krv, že potrebuje cievy, aby mohla prúdiť. Nepotrebuješ ani kvapku, aby si vo mne rozpútala búrku. Nepotrebuješ ma udrieť, aby si zo mňa vytlačila prúd sĺz. Nepotrebujem ťa vdýchnuť, ani vypiť, aby si ma opojila. Nepotrebuješ ma huckať, aby som pre teba nenávidel.

Myslel som si, že som sa ťa vzdal spolu s ľudskosťou. Obávam sa však, že nie si výsadnou chorobou človeka. A som tebou chorý...

Nevyliečiteľne.

S nemou výčitkou,

Zerum Unus

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu