Dnes sa mi odlomila polka zuba. Dnes som pozeral na starú ženu, ktorej sa triasla hlava. Dnes som ležal na hrobe svojho deda a snažil sa vybaviť si, aké to bolo, keď som bol malý a cítil som sa za jeho chrbtom bezpečne. Občas to robievam.
Keď som držal ostrý biely úlomok medzi prstami, pomyslel som si, o koľko som skutočnejší, o čo menej ma je. Keď nič nie je skutočné, je proces rozpadania a miznutia vlastne návratom k realite.
Smrť je len slovo.
Trocha som závidel starej žene. Vyprchalo z nej všetko, okrem toho, čo sa držalo najpevnejšie. Postupne z nej ubúda. Stáva sa menej osobou a viac...
okolnosťou. Okolnosťou.
Zdanlivá kontrola ustupuje skutočnosti. Jej život sa mení na príbeh a ukladá sa v hlbších úrovniach podvedomia sveta.
Spoločným násobkom všetkého živého je smrť. Homo... každý človek... sa navráti k humusu.
Kresťanstvo je v jadre veľmi nihilistické. Som v jadre veľmi kresťanský. V jadre jadra je však len jedno. A ide o hlbšiu pravdu ako smrť. Pretože smrť je len slovo.
Ale... čo nie je? Čo nie je len slovo? Svet okolo nás je tokom informácií obiehajúcich v prapodivných vzoroch, okolo...
JADRO.
Akoby som počul svoj dych niekde veľmi ďaleko, vždy keď o tom rozmýšľam.
Je to jediné, čo "viem" naisto. Jediné, čomu verím.
S úsmevom idem ku oknu. Otváram ho a hádžem kúsok zuba do trávy.
Nemienim sa opraviť. Chcem sa dekonštruovať. Byť príbehom.
Nechcem prijať nedokonalosť úplnosti, keď skutočnosti pribúda s
každým
ubudajúcim
kúskom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A čo si myslíš o minimalizme?