Sedel som v bare v Carrefoure, o ktorom fakt netuším ako sa volá a počúval môjho šéfa. Hovoril pár spomienok z bližšej aj dávnejšej minulosti. Všetky boli zaujímavé, jedna mi utkvie v hlave veľmi.
Viem, že sa pár ľuďom bude zdať emocionálne zafarbenie neopodstatnené, ale akosi serem na to, čo sa ľuďom zdá, ak sa ma netýkajú.
Bol chlapík, čo sa volal, a asi aj volá...dajme mu pracovný názov Cibuľka. Cibuľka je cigánčok, dosť chudobný. Proste človek s jednym oklepaným plechovým vedrom a ďeravou strechou. Nie veľmi krásny na pohľad, nie veľmi požehnaný inteligenciou (pod hranicou debility- bez pejoratív teraz). Má jednu žienku, tiež troška hlúpa, a nie krásavica.
Keď sú medzi takými ľuďmi ľudia troška nad debilitou, majú aj tak inteligenčnú prevahu. Taký bol Cibuľkov bratranec, ktorý ho prehovoril, aby ručil za pôžičku.
Nemal v pláne platiť a pri domácej nakvšteve sa mu vysmieval aký je blbec, ako je v péčku, a smial sa mu. Cibuľka bol taký jednoduchší v úvahách... Jednoducho: "A ako si mi to mohol urobiť? Ved
Som ti dal aj kuru aj cigarety a veril som ti!" a šibal sa mu ďalej smial.
Nuž. 35 bodných rán.
Asi to nekvitujem, ale rozumiem. Faktom je, že chlopšoka Cibuľku obhajoval môj šéf.
Prišiel deň rekonštrukcie činu na mieste činu... Cibuľka dostal gumený nôž a na figurantovi sa dosť rozohnil.
Ženuška tomu nepomohla, keď pre vernosť rekonštrukcie priniesla ozajstnú sekeru a šla ju dať manželovi.
Policajti už šli odstúpiť s prstami na zbrani a situáciu upokojil v ráznom zákroku milan, ktorý aj nechápavej ženičke zobral sekeru.
Cibuľka šiel do väzenia, ale poviem vám dačo o láske, aj keď o nej VIEM asi prd.
Mala ísť veľká noc a žena mu zabalila niečo na cestu. Pokrájala kocky slaniny a dala mu čokoládové veľkonočné vajíčko.
No a šéf si jasne vybavil, ako pozeral na Cibuľku, na ceste v buse do väzenia, ako vysmiaty od ucha k uchu s šťastným pohľadom, zasnene pozerá von oknom a pri tom je kúsky slaniny a zajedá to čokoládovým vajcom.
Sráč jeden šťastný. Príbeh ma dosť dojal. Ja fakt netuším, čo si o tom pomyslíte, ja len že sa to stalo a podľa mňa je to krásne.
Vážte si tie svoje osoby...a smejte sa na ne občas jak lečo a povedzte im, zle ich milujete. Ak ich nemáte, alebo ak neveríte v lásku je to tiež ok. Asi je to trocha tupé.
Pekný deň prajem a ďakujem za pozornosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
xan
26. 10.októbra 2012 18:14
Ďeravá strecha musí byť už ozaj deravá, keď je mäkčeň ešte aj na "D."
Napíš svoj komentár