Znova počujem tú hudbu. Je posvätná. Počuješ ju tiež? Bunky... spievajú.
Pozri mi do tváre. Pozri mi do tváre a prisahaj, že nevidíš viac, ako by si mala. Že necítiš viac ako chvenie tkanív. Niečo v tom obrázku nesedí.
Poď bližšie...
Viem, že vieš, o čom hovorím. Cítiš to tiež. Teplo z požiaru. Myšlienky horia večne. Treba ich vedieť zapáliť.
Nahromadil som tam toľko myšlienok a knižnica začala horieť. Nie sama od seba... bol som to ja. Teraz je neskoro. Nič viac sa nestane. Už som tu. Hotový... vytvoril som Kameň mudrcov, len mám pocit, že niet múdreho spôsobu, ako s ním naložiť. Som dieťaťom, ktoré sa narodilo. Tento svet ale ešte nepoznám.
Možno som mal chvíľu dojem, že na toto nebudem sám. Sú však veci, ktoré musíš spraviť sám. Asi tie najdôležitejšie veci, aké kedy urobím... súčasne pôjde o niečo, pre čo zatiaľ nie sú slová.
Kedysi som sníval ako ich spolu vymyslíme...
A keď sa vrátim... Nebude nikto čakať. (Ak sa vrátim.)
Viem, že teraz nerozumieš. Aj tak som to chcel vysloviť.
Dnes som maľoval. Nič komplikované. Dve úsečky. Pretnú sa v jednom bode. Aký je veľký, je asi len na nich. Nemá objektívne rozmery. Chcel som ti to ukázať:
Semper fidelis...
Zerum Unus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár