Keď sa jedného dňa traja múdri muži z Konštantinopolu rozhodli povolať na Zem silu, ktorej nemohli rozumieť a nemohli ju ani ovládať, zdanlivo zmizli. Príslušníci vplyvných rodín, zo dňa na deň vyparení. Nezmizli však.
V neskorších rokoch svojej výpravy sa Richard presvedčil, že jestvuje omnoho viac, ako oko vidí. Vysvetlil mu to iný pútnik, ktorého stretol na okraji veľkej východnej púšte (ako ju nazval sám Richard). Hovoril mu o malých bytostiach, ktoré žijú všade a spôsobujú choroby, ale aj pomáhajú človeku žiť. Hovoril, že je svet postavený z malých čiastočiek. Že je mnoho prvkov, a tie reagujú na úrovni, ešte menšej, ako tie malé bytosti. Bol to najmilší cestovateľ, akého v krajine postretol. Nikdy mu nepovedal odkiaľ je. Zomrel pádom zo skaly. Richard sa mohol len prizerať.
Traja muži z Konštantinopolu si priali tri veci: Byť všadeprítomní, vševidúci a všemocní. Ústa prázdnoty sa uškľabili a videli ich slová, aké boli v ich srdci... Videli, že chcú byť pri mnohých ľuďoch, videli, že nechcú odpovede, len túžia po jednoznačnosti vlastného bytia, videli, že je moc v ich mysli schopnosť spôsobiť smrť. Z troch mužov sa stal mor. A vypukol v Konštantinopole.
Je zvláštne, že práve vypuknutie čiernej smrti malo za následok vyslanie výpravy, spolu s Richardom, na špeciálnu misiu do krajiny, o ktorej sa verilo, že je bližšie pri bohu.
"Pomodlite sa priamo pri nohách Všemohúceho. Privoláte jeho milosť."
Na začiatku ich bolo trinásť. On a jeho brat slúžili jednému z troch grófov. Každý mal po troch mužoch. Posledný muž výpravy bol služobníkom božím.
Pamätal si tú chvíľu. Tisícročný strom v lese, ktorého tieň sa neobracal za Slnkom. Stál. Pretrvával. Pamätal si tú chvíľu, keď kľakli pri strome... a vstali v inom svete.
Boli presvedčení, že sú v raji...
V prvú noc sa stratili dvaja muži. Na druhý deň húsenica veľkosti muža, vyformovaná z rúk a úst zožrala jeho pána. Mal strach. Nevedel čo robiť. Vzal pánov štít v márnej túžbe po ochrane a... utiekol. Brat ho nasledoval. Nevie, čo sa stalo s ostatnými... Asi sú mŕtvi, alebo zmenení.
Brat začal na trinásty deň hovoriť sám so sebou... Na štrnásty ho pozoroval Richard v spánku... Počul praskanie a mľaskanie... bratovi sa preskupovalo telo. A Richard utekal so štítom v ruke.
Keď bol v krajine asi rok, stretol muža v bielom, čo hovoril španielsky. Cestovali spolu mesiace a naučil sa mu rozumieť. Muž nosil len jednu vec vo veľkom vaku- kokain. Cestovali najprv ako spoločníci...potom ako pán a otrok. A v jednu noc Ernesta umlátil na smrť kameňom a prášok si vzal so sebou.
V diaľke počul bratov smiech.
Nasledovali dni bezcieľneho blúdenia. Potreboval cieľ. V chvíľkach, keď ho nečičíkal hlas prášku, potreboval aj odpustenie. Rozhodol sa, že bude pokračovať v ceste, na ktorú sa vydal. Pomodlí sa pri nohách Boha. Poprosí o odpustenie. Ak nie za celý svet, aspoň sám za seba...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár