Morský vietor mi pripomína spomienku na predstavu. Sedíme na pláži a konzumujeme kuracinu, ktorú sme si kúpili v blízkom stánku. Nerozprávali sme sa celé dni. V dobrom, nie v zlom. Pokračujeme v tom a teplý piesok máme medzi prstami, večerajúc pri zachádzajúcom letnom Slnku.
Vytvoril by som ti vesmír z písmen. Celé sady hlások, ktoré nikto nikdy nemyslel. Zvuky, ktoré nie je možné vydať. Jazyky prepletené do seba vo fixovanom objatí ako dvojitý helix DNA v básniach, ktoré smieš čítať len ty.
Dal by som ti kráľovstvá v kráľovstve. Vyrval si dušu a ulozil ju na tanier. Zomrel by som. V pekle našiel spasiteľa a vrátil sa s ním pri zmŕtvychvstaní, aby som pre teba mohol zomrieť znova.
Nič sme si nepovedali. A tento moment nemá minulosť ani budúcnosť. Je to koncept zamrznutý v komore mojich rozštiepených myslí, ako vtáča v priehradke mrazničky, ktoré som tam ako dieťa dal, kým prídem na spôsob, ako ho oživiť. Omylom som ho zabil.
V mojej neprítomnosti ho niekto vyhodil do koša. Doteraz mám o ňom nočné mory.
Morský vietor je však neprívetivý a ja ležím v malej záchrannej loďke uprostred oceánu. Je plný príšer a loď sa kýve z boku na bok. Provokujem ich palcom na nohe, no nenechám ich chňapnúť. Napijem sa posledného dúšku rumu a udrem sklenenou fľaškou vodníka po hlave.
Aj tento moment je však len predstavou. Vieme obaja, že nič nie je skutočné. Pozorujem z okna ženu, čo sedí na daždi na lavičke a kŕmi holubov. Pozorujem zúfalý pohľad suseda, ktorého syn sa podrezal vo vani. Pozorujem pričasto oblohu. Pozorujem malé dieťa, čo mi pohladilo jazvy a objalo ma. Pozorujem nádherný dom, ktorý sa rozpadáva. Pozorujem muža, čo si prilepil lepiacou páskou na hruď kríž, na ktorý nalepil mince. Pozorujem usmievavých ľudí, ako sa zlomia a plačú mi na pleci. Pozorujem odraz v zrkadle a neviem... skutočne už neviem, kto to je. Pozorujem psa, ktorého zrazilo auto a cuká labkou. Takmer mŕtvy. Trápiaci sa. Cítim pekné momenty. Niektoré spomienky, niektoré predstavy. Niektoré spomienky na predstavy.
V poslednej dobe neviem zachovať ucelený sled myšlienok, ak nemám konkrétny zámer. Nemám teraz konkrétny zámer. Chodím po tmavej komore a hľadám spínač. Cítim sa celkom dobre. Len je tu trocha tma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A veľmi sa mi zároveň páči.