Milý Birdz. Ľudia, čo ma čítali a ktorých som spoznal.
Ďakujem za ten zauimavý čas. Za tie roky na mensrea. Za tie roky ako zerone. Za kroky, ktoré sa udiali vďaka myšlienkám, ktoré som po nociach artikuloval v hlave pri písaní svojich textov. Za emócie všetkých druhov, ktoré sa u mňa spájajú s týmto portálom a jeho obsahom.
Budúci mesiac budem mať 28. Som ešte vždy mladý, ale cítim vo vnútri isté bariéry, voči svetu Birdzu a obávam sa, že ďalším vnútorným postupom sa budú len prehlbovať.
Dlhšie premýšľam o tomto kroku. Posledných pár týždňov sa mi hmlisto formuje formulácia slov pri príležitosti môjho druhého väčšieho odchodu. Nepremýšľam o samotnom odchode, ale skôr o slovách, akými sa rozlúčiť. (Ako keď som bol v puberte a premýšľal o formulácii svojho rozlúčkového listu... nevermind.) Posledný rok sa mi javil byť prirodzeným a začal som v tomto ohľade podnikať kroky, smerujúce k zabezpečeniu možnosti písania. Áno... možnosti písania, keďže pravidelná tvorba sa stala súčasťou môjho života a aj tá ma motivovala sa sem pravidelne vracať.
Z toho titulu som inicioval práce na svojej vlastnej stránke. Nechcem byť zaradený... ani symbolicky... do žiadnych širších komunít. Chcem tvoriť a zverejňovať... a ponúkať očiam moje texty a obrazy, na podklade môjho sveta. Chcem zdieľať tvorbu, ale nie priestor, kde táto tvorba prebieha. Chcem ďalej búrať niektoré hranice a niektoré méty, na ktorých búraní mi záleží a mienim tak činiť v mojom vlastnom svete.
Tí, čo vydržali pri čítaní mojich textov... ďakujem Vám.
Ďakujem aj Vám, s ktorými som mohol viezť zaujímavé rozhovory. Ani netušíte, ako ste ma posunuli.
Ďakujem ľuďom, ktorých som videl na vlastné oči. Z rôznych dôvodov.
Dúfam, že tento portál bude rásť... že naberie druhý dych. Mám na toto miesto nádherné spomienky, staré aj novšie. Pamätám si niekoľko verzií, vylepšení aj chýb, ktoré ma vedeli niekedy štvať, ale dodávali tomuto miestu šarm.
Cez víkend by mali byť dokončené práce na mojom vlastnom mieste. Všetci raz musíme opustiť hniezdo. V mnohých ohľadoch bolo toto miesto tým mojim.
Dúfam, že som pár osôb niečim zvládol obohatiť. Dúfam, že som niekoho inšpiroval. Dúfam, že ľudí, čo som osobne získal, nestratím.
Ďakujem za pozornosť.
Semper fidelis
Zerum Unus
Na záver ešte trocha nostalgie s Caligulom:
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
skoda ta bude, meh