Par sa natiahol po zbrani pod posteľou. Namieril na dvere. Za dverami niekto bol. Videl tieň. Počul zvuk. Zvuk kovu cinkajúceho o kachličky. Boli to kovové črievičky, čo nosili tie stroje... nepochybne. Mali malé kovové chodidlá... ohybné... s ostňami... pevné. A ľahký, ale pevný pancier... Náboj by neublížil. Nie bežný náboj. Par však mal tie správne náboje... Zásobník zahrial a kontrolky sa zasvietili. Z malého komínika na boku záveru začala stúpať hustá para. Ako ma mohli nájsť?
"Už si hore zlatko?" ozvalo sa z kúpelne... Pozrel doľava. Miesto na posteli bolo prázdne. Vydýchol si.
"Áno Ivré." odvetil a založil hasnúcu zbraň späť. Dvere sa otvorili. Bola už oblečená. Na nohách lodičky. Par sa usmial. "Ideš na ten pohovor?"
"Niekto z nás dvoch musí zarábať poctivo." povedala a vytiahla rolety. Mala ho za krupiéra... Ranné svetlo je neznesiteľné. Hlavne, keď sa budíš do dňa, do ktorého sa nechceš prebudiť.
Sedel v aute pod kamuflážnou plachtou a pozoroval puškohľadom osamelú búdu uprostred púšte. Ak informant neklamal, udeje sa tam o pol hodiny výmena tovaru, o ktorý má jeho klient záujem. Par podvedome skontroloval stav pušky hmatom. Celá práca sa mu nepozdávala. A nepozdával sa mu ani pocit, čo už desať minút mal. Zimomriavky. Ratolesť tmavých predtúch, čo mal celý týždeň. Vlastne vedel ako to celé dopadne. Časť vedela.
Dve terénne autá. Jedno čierne, jedno tmavočervené. Zastali oproti sebe pri búdke. Prepol optiku na termálne videnie. Štyri ciele. Dvaja muži v jednom aute, dvaja v druhom. Namieril na hlavu najatletickejšiemu z nich a počkal si, kým všetci vystúpia. Ak bude rýchly zabije troch, kým stihnú zaevidovať, čo sa deje. Ten, ktorému mieril na hlavu držal v ruke kufrík. Počkal, kým si podali ruky a vystrelil mu na hlavu. Kým sa v panike poobzerali strelil do hlavy druhého muža, tiež s kufríkom. Ako tretí cieľ si vybral vysokého mohutného muža, ktorý nehľadal okamžite krytie a vystrelil... Ten štvrtý si síce krytie našiel, ale neuvedomil si, že ho hľadá na nesprávnej strane. Par sa zasmial a so slovom "Debil." vystrelil do ruky so zbraňou, priamo do zbrane. Druhá rana šla do kolena. Muž spadol na zem a začal sa zvíjať. Par si natiahol masku a naštartoval auto. O tri minúty bol na mieste.
Keď otvoril dvere na aute, započul vzlyky a bolestný vreskot muža. Krv vsakovala do piesku. Muž sa na neho vyplašene pozrel. Par vytiahol pištoľ a opýtal sa: "Čo je v kufri?" Muž zúfalo niečo spletal v cudzej reči. Par zanadával, strelil muža do hlavy a vložil zbraň späť do náprsného puzdra. Vytiahol nôž a vypáčil zámku na prvom kufríku. Kokain. Dva menšie balíčky si založil do vrecka ako bonus. Zvyšok odovzdá Frederikovi. Z nejakého dôvodu potreboval vedieť, čo obsahuje druhý kufrík. Väčší, mohutnejší. Chvíľu váhal, či to má otvoriť. V krvavom náprsnom vrecku muža, čo ho držal, našiel kľúčik. Čo uvidel v kufri, ho zamrazilo a okamžite kufrík zatvoril.
"Ekethal Nelnatri! Dávno sme ťa nemali šancu vidieť." povedala kovová hlava a sledovala vystrašeného muža. Par zatvoril v panickom strachu kufrík a premýšľal, čo urobí. Toto má byť ten nový trh, na ktorý chcel Fred vstúpiť? ...odovzdá hlavu. Varuje Freda. Nesmie sa vrátiť domov. Našli by aj ju. Zabili. Ona pochopí. Druhý krát už neujde. Je mŕtvym mužom. Musí sa zbaviť dokladu a mobilných zariadení s jej kontaktom. Fred nevie jeho meno. Žiadne. Nemá ho k akému menu priradiť. Ekethal... tak dávno nepočul svoje skutočné meno. Aká trpká nostalgia.
O rok neskôr a pár tisíc kilometrov na západ začul Ekethal ťukanie črievic na chodbe. Keby bol býval iným človekom, práve by bol dopísal svoju poslednú báseň. On potiahol poslednú lajnu a vytiahol z šuflíka špeciálnu zbraň a namieril na dvere. Po budove liezli už dva stroje ku oknám... Chýbala mu Ivré. Chýbal mu život, ktorý na chvíľku mohol viezť. Strach už nepotrvá dlho...
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár