V poslednej dobe som myseľ ponoril do diela menom Dark Souls. Rád by som sa podelil o jeden pocit.
V hre som bol ponorený dlhý čas...pár týždňov. Posadla ma atmosféra a podtóny príbehu. Myšlienky, čo boli skryté. Fascinovalo ma, aká je hra surreálna, koľko skutočne magických prvkov je možné schovať do fikcie, fascinovalo ma, aká je obtiažná a svojská, ako z nej presakuje bohatosť symbolov... a ako veľa sa dá povedať na prvý pohľad akčným titulom.
Som chorý. Celé dni som bol ospalý a mohol len leźať. Tak som ležal slaptopom v ruke a striedal čítanie Schopenhauera a neskôr Freuda a Junga s hraním Dark Souls. Hranie je veľmi nevhodné sloveso, ale iné nemám.
Intenzita hraného bola taká silná, že mám pocit, akoby šlo o intenzitu prežitého. Do duše sa vplazila veľmi unikátna značka temnoty, ktorou hra disponuje. Keď som ju druhý krát prešiel celú a dal si pauzu, mal som pocit, akoby som sa odniekiaľ vrátil.
Ja a už nie ja.
Ten pocit som mal len pri jednej hre doteraz, inak som ho mal len pri ľuďoch, či "reálnych" udalostiach. Ľudské ratio tvrdí "je to len hra", ale duša vie, že to čo som v sebe priniesol späť, je skutočné.
Keď som sa vrátil, začal som spomínať, čo som tu opustil. Oči sa ale zmenili a vidím to v iných farbách.
V popise jedného predmetu z hry stojí napísané:
Za bežných okolností by tento zázrak človeka navigoval domov.
Nemŕtveho naviguje k vatre, pretože sa v nich zázrak zmenil...
Alebo je vatra ich domovom?
Vrátil som sa a hľadám vatru, pri ktorej sa ohrejem...
Niekedy niekde nájdete príbuznejšie myšlienky, ako by ste chceli.
Prajem vám dobrý návrat k vašej vatre.
Živým- dobrý návrat domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
8. 12.decembra 2012 12:03
Asi je narocna pre prilezitostneho hraca
Napíš svoj komentár