Keď zakážeš akúkoľvek odchylnú rozumnú interpretáciu, spôsobíš tým, že sa od teba oddelím, nie, že sa oddelím od apelov vlastnej duše. Môžeš zabiť koľkokoľvek ľudí a tisíc sa bude báť o život pri myšlienkovom hriechu pochopenia, prvý nasledujúci však nebude. Moc zabíjala všetko, čo sa od jej vôle odchyľovalo. Odchylné bolo označené hriešnym, ten, čo rozumel bol poznačený ako kacír."
Neprehováram ku kňazovi. Je to omnoho hlbšie ako 2000 ročné rozprávky gnostických siekt. Hovorím o zarathustrovských klamstvách a o tom, čo im predchádzalo. Hovorím o tom, ako celá táto povrchná "morálka" sumárneho poňatia dobra a zla vo fixných šablónach zjazvila duše po tisíce generácii natoľko, že sa otupelosť vyžadovaná na prežitie pri vláde týchto obludných koncepcií stala súčasťou našej genetickej výbavy. A pritom neide o výkriky po "spravodlivosti" (NECH TO JE ČOKOĽVEK!), ide o výkriky po vláde! Výkriky po jednoznačnosti! Túžba po jednoduchosti otrockého stavu. Túžba po tom, aby si nemal chuť protestovať proti príkazu tvojho pána (živého, či abstraktného). Lebo to by bolo hriechom. Že?
A kedysi som povedal vo svojej duši s opovrhnutím: "Človek, si zvieraťom!"
Teraz by som si však želal aby bol! Človek nie je zviera. Je bunkou a spí vo svojom tkanive. Spokojne.
"Človek. Si bunkou!"
A nevadí mi fakt integrácie. Je cestou veci živých, dosahovať komplexnejšie stavy... Spájať sa. Vadí mi, AKO táto integrácia prebieha. Vadí mi, že sa necháme oklamať rovnako primitívne, ako naše vlastné bunky. Dostatkom potravy a tými správnymi látkami. Keď si sa však vrodila do tohoto organizmu, deti, ktoré splodíš budú uviaznuté v tkanive a spútané nepoznaním ničoho, čo je sloboda. S krídlami, ktoré sa rokmi šľachtenia transformovali na smutné kýpete,... prikovaní na zem, čudujúc sa, čo je tá obloha, o ktorej snívajú.
Ak je nejaký dedičný hriech, je to fakt, že sme sa na mori krvi vyplavili z jaskyne zvieratstva a učičíkaní naplnením základných potrieb sme sa prestali vyvíjať ďalej. Napadá mi pri tom najznámejšia Michelangelova fresca..., ako blízko sú ruky boha a človeka. Ako sa nikdy nedotknú. Je ironické, že je umiestnená práve na strope chrámu.
Som presvedčený o tom, že budúcnosť je transhumánna. Ak človek pred tým nevymrie, bude nasledovaný niečim iným. Žiadna forma vo svete nie je definitívna. Žiadna pravda nie je absolútna. Jedinou fixnou vlastnosťou toho, čo je, je jestvovanie samotné. Ak ľudstvo prestúpi cez dvere v tejto podobe, a prenesie požiar života do vyšších štrukturálnych foriem ako rasa otrokov... bude na tom niečo vyššie alebo to bude len rovnaká úbohosť vo väčších rozmeroch? Je to VŠETKO, čo je existenciou poskytnuté? NIE! Tak ako zotročenie mojich vlastných buniek v záujme integrity tohoto tela nerobí zo mňa otroka. Je však veľmi jednoduché prepočuť pulz duše, keď počuješ ich monotónny upokojujúci spev. Je jednoduché bažiť len po sacharidoch a teple, keď cesta na ktorú ukazuje duša je plná tŕňov. Je jednoduché vidieť vesmír, ako čiernobielu šachovnicu, keď by pohľad na celú komplexitu jeho foriem a farieb tak namáhal oči...
Ale toto prirodzene nie je moje posledné slovo.
Ak sa niekto prežral až sem, dlžím mu pravdu toho, ako veci vidím. Osoba vie byť revolúciou. Telá sú len šatom. Myseľ je len nástrojom a celá ľudská rasa ťa absolútne nemusí zaujímať. Tento svet prachu a popola, či prísľub trestov a odmien počas života, či po smrti ťa predsa nemôže skutočne zasýtiť! Necítiš ten hlad? Necítiš tú túžbu neviditeľných krídel, nabrať pod perá vzduch a plachtiť ponad neborkých väzňov zeme? Osoba vie byť revolúciou a na tom, čo spravíš, a čo si myslíš záleží. Aj keby si práve teraz zomrel a nikdy o tom nikomu nepovedal. Záleží minimálne na tom, že to raz existovalo. Ak je niečo skutočne schopné spasiť živý vesmír pred vlastnou prázdnotou, je to absencia strachu.
Prečo? Pretože bez strachu ťa nič skutočne neovláda. Bez strachu nie si prepojený so zvyškom sveta. Si oddelený a svet nie je tak nekonečne zúfalo osamelý.
A tak sa uberiem späť na okraj Priepasti. Ešte ma čaká veľa práce. Dúfam, že myšlienky zasiali to, čo mali.
Zerum Unus
(א)
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
2
@zajkousko
Vysoko nepravdepodobné. Ale nechám sa prekvapiť. Síce nejestvuje ani náznak toho, že by to tak mohlo byť a takéto doby sa ohlasujú v dobrej tradícii už pekných pár tisíc rokov, ale ak to príde-príde to. Dovtedy si ponechám presvedčenie, ktoré som nadobudol vlastnou cestou.
Vysoko nepravdepodobné. Ale nechám sa prekvapiť. Síce nejestvuje ani náznak toho, že by to tak mohlo byť a takéto doby sa ohlasujú v dobrej tradícii už pekných pár tisíc rokov, ale ak to príde-príde to. Dovtedy si ponechám presvedčenie, ktoré som nadobudol vlastnou cestou.
3
hm, dennodene sa presviedčam z Posolstiev z neba o Božej existencii, ako ateista, ťažko pochopíš, že tvoj život vznikol skrze Boha a že si dedičom večného života...
musíš však prijať jeho vieru, nikto nič nedostane zadarmo, tak ako si napísal...
filip
musíš však prijať jeho vieru, nikto nič nedostane zadarmo, tak ako si napísal...
filip
4
@zajkousko
...ak by sme predpokladali, že to čo vidíš aj vidíš skutočne a nie je to len výsledkom psychózy (uznaj, že to vyznie ako tá najpravdepodobnejšia možnosť, ak by ti niečo ohlásilo, že to je nebeské, prečo sa domnievaš, že to hovorí pravdu? Lebo je to cudzie a hovorí to k tebe? Alebo pre pocity blaha a tepla, ktoré ti vie vzbudiť aj heroin, či aj istou božou služobníčkou ospevovaný muškátový oriešok? Sú indikátory, že to, čo je v tej knihe je viac než príbehy? Inšpirované príbehy, ale len príbehy. Nie. Nie je nič, čo by tomu nasvedčovalo. Všetci, čo sa rozhodli tomu veriť, tak tvrdia, že to musíš cítiť. Ale potom je to pocit. A to isté ti povie ktokoľvek presvedčený o hocičom, ak to nevie podložiť ničím iným.
Sú však indikátory nasvedčujúce, že ide len o príbehy a faktografické klamstvá. Časti biblie sú zjavne prepísané z textov starších náboženstiev, poprípade sú zmodifikovanými príbehmi, kolujúcimi a zozbieranými. Potopa napr. z dôb mezopotámie a z príbehu istého obchodníka, ktorý počas kaźdoročných záplav uviazol na obchodnom člne so svojou rodinou a zvieratami, alebo časti eposu o Gilgamešovi. Časti staroegyptských náboženstiev pretavených do gnostických rozprávok. V neposledno mrade sú dobre popísané úpravy biblie uskutočnené počas procesu zmeny kresťanstva na štátne náboženstvo vo Východorímskej ríši.
Sú to fajn príbehy. Skvelé metafory. Bibliu som pár krát čítal. Ako aj Korán, rôzne Knihy mŕtvych, sútry... To všetko má zopár zaujímavých a obohacujúcich pohľadov, ale doslovné vnímanie ťa proste len zbaví slobody... Takže nie Filip. Nemusím prijať jeho vieru. Nemusím prijať nikoho vieru. Ak mám za to horieť v pekle alebo jeho obdobe (za predpokladu, že je niečo také ako ego po smrti), nech sa páči. A aj keby ma niekto mal právo posadiť do pekla za to, že som sa opovážil premýšľať, a aj keby ma niekto bol býval vytvoril a naplánoval- moc z neho nerobí môjho Boha. Robí to z neho len tyrana. Nie som presvedčený, že by sa dal boh personifikovať. Ale ak by bola bytosť dosť silná, aby to spravila... a ak by ma aj súdila... nie je nič, čo jej dáva legitimitu okrem vlastnej moci. Bola by vo vesmíre sama, ovládajúc všetko a v skutočnosti by som v pekle nesedel ja, ale segment jej osamelej duše. A v takú bytosť neverím. A nemám žiaden dôvod veriť. Ani za odmenu. Ani pod hrozbou.
...ak by sme predpokladali, že to čo vidíš aj vidíš skutočne a nie je to len výsledkom psychózy (uznaj, že to vyznie ako tá najpravdepodobnejšia možnosť, ak by ti niečo ohlásilo, že to je nebeské, prečo sa domnievaš, že to hovorí pravdu? Lebo je to cudzie a hovorí to k tebe? Alebo pre pocity blaha a tepla, ktoré ti vie vzbudiť aj heroin, či aj istou božou služobníčkou ospevovaný muškátový oriešok? Sú indikátory, že to, čo je v tej knihe je viac než príbehy? Inšpirované príbehy, ale len príbehy. Nie. Nie je nič, čo by tomu nasvedčovalo. Všetci, čo sa rozhodli tomu veriť, tak tvrdia, že to musíš cítiť. Ale potom je to pocit. A to isté ti povie ktokoľvek presvedčený o hocičom, ak to nevie podložiť ničím iným.
Sú však indikátory nasvedčujúce, že ide len o príbehy a faktografické klamstvá. Časti biblie sú zjavne prepísané z textov starších náboženstiev, poprípade sú zmodifikovanými príbehmi, kolujúcimi a zozbieranými. Potopa napr. z dôb mezopotámie a z príbehu istého obchodníka, ktorý počas kaźdoročných záplav uviazol na obchodnom člne so svojou rodinou a zvieratami, alebo časti eposu o Gilgamešovi. Časti staroegyptských náboženstiev pretavených do gnostických rozprávok. V neposledno mrade sú dobre popísané úpravy biblie uskutočnené počas procesu zmeny kresťanstva na štátne náboženstvo vo Východorímskej ríši.
Sú to fajn príbehy. Skvelé metafory. Bibliu som pár krát čítal. Ako aj Korán, rôzne Knihy mŕtvych, sútry... To všetko má zopár zaujímavých a obohacujúcich pohľadov, ale doslovné vnímanie ťa proste len zbaví slobody... Takže nie Filip. Nemusím prijať jeho vieru. Nemusím prijať nikoho vieru. Ak mám za to horieť v pekle alebo jeho obdobe (za predpokladu, že je niečo také ako ego po smrti), nech sa páči. A aj keby ma niekto mal právo posadiť do pekla za to, že som sa opovážil premýšľať, a aj keby ma niekto bol býval vytvoril a naplánoval- moc z neho nerobí môjho Boha. Robí to z neho len tyrana. Nie som presvedčený, že by sa dal boh personifikovať. Ale ak by bola bytosť dosť silná, aby to spravila... a ak by ma aj súdila... nie je nič, čo jej dáva legitimitu okrem vlastnej moci. Bola by vo vesmíre sama, ovládajúc všetko a v skutočnosti by som v pekle nesedel ja, ale segment jej osamelej duše. A v takú bytosť neverím. A nemám žiaden dôvod veriť. Ani za odmenu. Ani pod hrozbou.
5
dôvod prečo verím v Boha je ten, že ho cítim vo svojom srdci...
a napokon aj slova z Biblie sa naplňaju do bodky...
ale ako sa povie, kto chce hľada spôsoby a kto nechce hľada dôvody...
Boh nikoho neťahá k sebe nasilu, dal nám aj dar slobodnej vôle a ja, aj ty sme slobodní, ja verím a ty neveríš v Boha...
je tu len jeden "nepodstatný" rozdiel, ja nemám čo stratiť až zomriem ......
filip
a potom aj tie napr. zázraky (rotujúce slnko)čo vo Fatime napr. videlo 70 tisíc ľudí, vedci označili za davovu psychózu, čomu sa ani nečudujem veď by to zničilo ich vyhlásenie o stvoreni vesmíru
a napokon aj slova z Biblie sa naplňaju do bodky...
ale ako sa povie, kto chce hľada spôsoby a kto nechce hľada dôvody...
Boh nikoho neťahá k sebe nasilu, dal nám aj dar slobodnej vôle a ja, aj ty sme slobodní, ja verím a ty neveríš v Boha...
je tu len jeden "nepodstatný" rozdiel, ja nemám čo stratiť až zomriem ......
filip
a potom aj tie napr. zázraky (rotujúce slnko)čo vo Fatime napr. videlo 70 tisíc ľudí, vedci označili za davovu psychózu, čomu sa ani nečudujem veď by to zničilo ich vyhlásenie o stvoreni vesmíru
6
ale aj tak ti dakujem, že som si mohol s tebou popísať, jedno ma však teší, že si raz na mňa spomenieš
filip
filip
7
@zajkousko
Rozhodne si presvedčený, že cítiš
Nenapĺňajú sa. Napĺňajú sa len, keď to tam chceš veľmi vidieť. Je to, ako keď chceš vidieť nejakú číselnú kombináciu. Keď ju začneš hľadať- je tam. Ale pri poetických vyjadreniach sa fakt nedá hovoriť o "do bodky". A zjavenie je poetický text.
To sa volá "fear of loss" princíp. Ženie to marketing. Je to ako keď ťa tlačia ku kúpe produktu, ktorý nechceš, tým spôsobom, že ti vylíčia o koľko prídeš ak to nespravíš (najlepšie hneď).
Ja nepopieram, že sa dejú divné veci. Ale hoci by aj Slnko začalo hrať tenis s mesiacom: ako to dokazuje čokoľvek? Ako sa to vzťahuje ku pravdivosti? Nie je tam žiadne spojítko. Žiadne. Nijak si mi nevyvrátil to, čo som povedal, len si potvrdil môj predošlý výrok. Ty skutočne nevidíš tie biele miesta, alebo si sa proste rozhodol ich nevidieť? Pripadá mi to často, ako rozhovor Winstona a O´Briena z 1984 od Orwella. Keď po postačujúcej prevýchove prijal Winston pravdu Strany a videl počet prstov na ruke, aký mu prikázali vidieť.
Pocity fakt nič nedokazujú. Ale asi táto debata nevyplodí nič nové. Ty si budeš myslieť, že som obmedzený a slepý a budeš ma ľutovať a ja si budem myslieť, že si obmedzený a oslepený a budem ťa ľutovať. Nech by som vykonštruoval sebepresvedčivejší argument, hocikedy ho môžeš zhrnúť zo stola vyhlásením, že to cítiš inak a nech by si povedal čokoľvek viem ti dokázať, že to je nekonzistnentné, poprípade protirečivé, a že to nijako nesúvisí s tvojou pôvodnou tézou. Tak to ponechajme tak. Nepredpokladám, že to zmení diskusia a nepredpokladám, že aj keby sa to diskusiou zmenilo, niečo by to ako také dokázalo. Jednoducho sa zhodneme na tom, že sa nezhodneme. Prajem ti, aby ti tvoje presvedčenie neublížilo spôsobom, akým si ubližovanie neželáš.
Rozhodne si presvedčený, že cítiš
Nenapĺňajú sa. Napĺňajú sa len, keď to tam chceš veľmi vidieť. Je to, ako keď chceš vidieť nejakú číselnú kombináciu. Keď ju začneš hľadať- je tam. Ale pri poetických vyjadreniach sa fakt nedá hovoriť o "do bodky". A zjavenie je poetický text.
To sa volá "fear of loss" princíp. Ženie to marketing. Je to ako keď ťa tlačia ku kúpe produktu, ktorý nechceš, tým spôsobom, že ti vylíčia o koľko prídeš ak to nespravíš (najlepšie hneď).
Ja nepopieram, že sa dejú divné veci. Ale hoci by aj Slnko začalo hrať tenis s mesiacom: ako to dokazuje čokoľvek? Ako sa to vzťahuje ku pravdivosti? Nie je tam žiadne spojítko. Žiadne. Nijak si mi nevyvrátil to, čo som povedal, len si potvrdil môj predošlý výrok. Ty skutočne nevidíš tie biele miesta, alebo si sa proste rozhodol ich nevidieť? Pripadá mi to často, ako rozhovor Winstona a O´Briena z 1984 od Orwella. Keď po postačujúcej prevýchove prijal Winston pravdu Strany a videl počet prstov na ruke, aký mu prikázali vidieť.
Pocity fakt nič nedokazujú. Ale asi táto debata nevyplodí nič nové. Ty si budeš myslieť, že som obmedzený a slepý a budeš ma ľutovať a ja si budem myslieť, že si obmedzený a oslepený a budem ťa ľutovať. Nech by som vykonštruoval sebepresvedčivejší argument, hocikedy ho môžeš zhrnúť zo stola vyhlásením, že to cítiš inak a nech by si povedal čokoľvek viem ti dokázať, že to je nekonzistnentné, poprípade protirečivé, a že to nijako nesúvisí s tvojou pôvodnou tézou. Tak to ponechajme tak. Nepredpokladám, že to zmení diskusia a nepredpokladám, že aj keby sa to diskusiou zmenilo, niečo by to ako také dokázalo. Jednoducho sa zhodneme na tom, že sa nezhodneme. Prajem ti, aby ti tvoje presvedčenie neublížilo spôsobom, akým si ubližovanie neželáš.
10
je to tak milé "kričať" keď ľudia nepočujú, v podstate aj tak to v tejto dobe nikoho nezaujíma, príliš kapitalistická doba, ktorá nás zviera, aj tak nemáme na výber z veľa možnosti a človek potrebuje veriť, vždy to tak bolo bez viery ho už nepoháňa nič do predu a s vierou máš prirodzený strach.
Napíš svoj komentár
...doba, keď aj ty spoznáš tu pravú Pravdu sa neskutočne rýchlo blíži, tvoja duša najde to čo teraz zahadzuješ a nechceš prijať do svojho srdca...
filip