"Nespi." povedal jej hlas. Dvihol som sa z kolien. Bola mi zima, ale...musel som niekam ísť. Už neviem kam. Neviem prečo.
Les hučal svojou nočnou hudbou. Hviezdy svietili. Nevedel som kde je východ. Bolo to jedno. Sú miesta, na ktoré sa dostaneš, len keď sa stratíš. Každým krokom som sa viac strácal.

"Nespi." povedal jej hlas. Usmial som sa a rozdrapil oči. "Počúval si, čo hovorím?" Vedela, že som zaspal. "Každé slovíčko." odpovedal som. "Čo som vravela?" opýtala sa s úškľabom. "Veľa vecí." povedal som vážne. "Bod po bode!"
Ale ja som znova zaspal. Zobudil som sa vedľa nej. Bola odkrytá, tak som na ňu posunul perinu.

"Spíš? Nespi." povedal som. Spala. Mal som divný sen. Chcel by som ti o ňom povedať. Bol som muž, čo sa zmenil. Po tridsiatich rokoch stretol lásku svojho života, ale tá už bola iná. Jej povaha bola natočená na magnetofónovej páske. Keď ju pustil v rádiu, začala rozprávať. Monológy. "JE MI ZIMA." vravel hlas s ozvenou. "KDE SI BOL?" Reproduktory krvácali. Krv stekala na stôl a cítil som toľko ľútosti.

"Nespím." Sám tomu neveril. Niečo v ňom ho nútilo pokračovať v ceste. Nebolo to ani podstatné, ale musel. O pár sekúnd jeho auto padalo z mosta. Sladko spal za volantom. Už nikdy ich neuvidí.

"Nespi." znamená túžbu, aby si nebola inde ako ja. Za spánkom je len iná realita. Z nejakého dôvodu nechcem, aby nás niečo delilo. Hoci aj niečo, ako spánok. Keď som bol malý, desila ma predstava vysokého muža, ktorý je v noci v byte. Každý spal, a on mohol robiť, čo len chcel. Bol som s ním sám v byte. 'Nespi', ergo nebuď inde ako ja.

Neviem kam ide muž v prvom príbehu. Keby som to vedel, nebol by pravdivý.

Niekedy mám pocit, že posteľ je svojim vlastným svetom.

Sny sú desivé tým, že napriek všetkým dobrým vysvetleniam, je v nich priveľa mimo sveta vysvetlení.

Na pracovných cestách je niečo martýrske.

Hoci vysvetlenia pomáhajú upokojiť myseľ, nikdy nie sú a nebudú skutočne úplné. Celý svet pre mňa spí.


 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  27. 11. 2012 00:41
scary
Napíš svoj komentár