Stredná škola, 1. ročník. Neznámi ľudia, neznáme prostredie. Keď nám povedali príslov ako nás vítajú, že čo sa naučíme a také podobné kecy, tak sme šli do tried. Sadol som si tak k stene do strednej lavice. Nesadol som si k oknu, lebo som vedel, že na mňa bude v lete svietiť oskar a nesadol som si ani do stredného radu, lebo keď máte písomku, tak učiteľ bude chodiť v chodbíčkách okolo stredného radu a znižuje vašu šancu pozrieť si ťahák, bez odhalenia. Hneď ako som sa usadil si za mňa sadli nejaké dve baby a jedna hneď, že či si nemožem sadnúť inde, lebo ona si nemá kde vyložiť nohy. Bez rozmýšlania som jej povedal, nie. Baba, asi nezvyknutá na odpor, sa na mňa len divne pozrela.
Ako čas plynul, ako som spoznával mojich spolužiakov, som zistil, že tá baba, čo sedela za mnou je tá najnormálnejšia zo všetkých v triede. To len potvrdzuje "nesúď knihu podľa obalu". Ako v každej škole a triede, aj my sme sa rozdelili na "skupinky" ľudí, ktorí len málo, alebo vôbec nekomunikovali s tými druhými "skupinkami". V mojej skupinke, som bol ja, tá baba, jej naj kamoška a môj spolusediaci. Spolusediaci sa v škole ukázal tak 1-2 krát do týždňa, takže sme ostali len traja.
Začiatkom druhého ročníka sme prišli o ďalšieho člena. Tej baby najlepšia kamoška si našla iných a na nás sa vy*rala. Ale na jej miesto prišla nové dievča, ktoré akurát prestúpilo z inej školy k nám. Do konca tretieho ročníka všade spolu chodili, sedeli spou v lavici, robili spolu projekty a tak, veď viete... No, ale na začiatku štvrtáku tá "nová" skúsila marišku, perník a podobné dobrotky a ponúkla to svojej spolusediacej (rovno predomnou). Tá jej povedala, že nie a priateľstvu bol koniec. Feťáčka sa urazila, povedala jej do očí čo si o nej myslí a odvtedy spolu neprehodili ani slovo. Takže sme ostali len ja a tá baba čo si chcela na moju stoličku v prváku vyložiť nohy.
Ja som bol taký neutrálny typ, takže som sa bavil s každým v triede. Ona sa však zrazu nemala s kým baviť...okrem mňa. Celý štvrtý ročník len kukala do mobilu alebo sa debatila s učiteľkami na prestávkach. Už ani so mnou sa nejako extra nebavila, neviem prečo. V živote som jej nič nespravil, ba naopak, pomohol som jej aj s takými vecami, na ktoré by sa bežný kamarát vytoto. Aj tak som bol preňu tieňom.
Na konci švrtáku, keď sme boli posledný týždeň v škole, som si povedal, že nemám čo stratiť a cestou na bus som jej povedal, čo k nej cítim. Pozrela sa na mňa, usmiala sa a povedala: "dobre, maj sa". ...Čože? Rly? Tak ja som bol pri tebe štyri roky, pomáhal som ti, keď ostatní išli od teba, ja som ostával, keď ostatní o tebe niečo povedali, zastal som sa ťa a nič som zato nikdy nechcel a ty mi povieš toto? Akože dobre, nie som Chaning Tatum, ale aspoň mi povedz, prečo, aký máš k tomu dôvod.
Najbližšie som ju videl na maturách, šiel som zaňou, ale obaja sme sa správali ako keby nič. Zmaturovali sme a ako triedna sme šli do podniku to osláviť. Keď sme tam došli, jej nikde. Nikoho to nejak extra netrápilo, lenže mňa hej. Dievčina zmizla ako teplé rožky v jednote. Volal som jej, nedvíhala. O dáke dva dni som jej písal na FB, že čo tak zdúchla, že ju prídem pozrieť a pojdeme na kávu. Na odpoveď tej správy čakám doteraz, a to už mám bakalára zasebou. Vždy keď som blízko niekde, kde býva niekto zo strednej, tak ho zavolám, že si ideme sadnúť a pokecáme. Pýtal som sa každého, že čo s ňou je, či ju nevidel, nepísal si ňou, ale nikto nič až na jedného čo mi povedal, že sa odsťahovala (aj to vedel od jej brata). Nechápem...
Ľudia, nerobte toto, dajte si svoje shit dokopy a komunikujte medzi sebou!
sorry za dlhý článok
Skutočný príbeh
Komentuj
11 komentov k blogu
1
dumbledore
9. 11.novembra 2015 09:06
Čo už. So mnou už sedem rokov nekomunikuje a je to trápne. A prestala sa so mnou baviť zo dňa na deň. Čiže c'est la vie...
2
asi si sa jej nepacil? to moze dost dobry dovod nie? je smutne, ze si pre nu vela spravil a ona ti to nijak neoplatila. ale zas laskou sa to oplacat neda, ak tam nie je.
Napíš svoj komentár