Práve som skončila základku... Konečne. Už sa teším na strednú určite to bude paráda. V mojej škole som nemala priateľov. Nie som zástanca  veľkých skupín, hluku ani chlastu a drog. Mala som dvoch super kamarátov Adama a Borisa. Nie vždy sme vychádzali ale tí dvaja m budú naozaj chýbať. Toto leto som mala nájdenú brigádu u nás na kúpalisku. Moje prvé pracovné miesto a prvé zarobené prachy. Neopísateľný pocit. Toto leto som aj začala hrávať floorball. Darí sa mi a bolo to presne to čo som potrebovala po roku školy. No a jasné v auguste sme boli na dovolenke v Bulharsku... no úprimne? Nikdy viac... čiže leto v skratke. Na školu ma vzali bez váhania aj keď nie som veľmi na učenie. Čo dodať. Každý z nás zažil prvý deň na strednej a dalo by sa všeobecne zhrnúť, že to nebolo nič moc. Postupne som zisťovala akých mám spolužiakov a úprimne povedané...asi by mi prestup na inú školu situáciu nevyrišil. Traja ľudia mi padli do oka a s nimi to ťahám do dnes. Peťa je môj vzor, Filip jej chalan a Nika... no Nika tá je niečo ako anjel strážny. Zbytok triedy nepoznám, ani nespoznám. Určite to znie blbo "preboha sú to jej spolužiaci a ona sa s nimi nechce spoznať?" Neveriť nikomu ani sebe a izolovať sa od spoločnosti. Toto je manéver ako sa vyhnúť problémom......

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár