Ako môžem žiť bez spoločnosti? Jednoducho. Som fotografka občas ak ma omrzí fotenie prírody, zájdem si fotiť dedinu a ľudí v nej. Dostala som sa až na jeden náš dedinský futbalový zápas. Presne viem, bol október a svietilo slnko. Stála som na kraji a nastavovala som si manuál na fotenie. Začala som tam chodiť častejšie dokonca aj bez foťáka... veď sama som za ten klub hrávala, kým som sa neodtrhla od sveta. Koľko vecí ma fascinovalo, koľko ľudí sa za tú dobu zmenilo. Chcelo sa mi plakať. Raz ma pri fotení videl tréner, tak si ma po zápase zavolal k sebe. Povedal mi ak chcem fotiť stačí, ak mu dám pred zápasom vedieť, dostanem rozlišovák a prístup na ihrisko. Dosť dobrý kšeft čo. Koncom októbra sa končila sezóna a chalanov čakal ťažký zápas. Týždeň pred zápasom ma poprosilo vedenie, aby som pofotila hráčov do futbalovej matriky. Súhlasila som bola to pre mňa pocta. Nastavovala som hráčov ako majú stáť ako sa majú tváriť. Cítila som sa ako profík. Cítila som sa úžasne. Poznala som ich pár po mene no nie všetkých. Doma som zistila, že celý ten čas čo som chodila na zápasy fotiť, som chodila kôli jednému hráčovi. Vedela som o ňom že mal 11nástku na drese ale meno som nevedela. 10 minút som sa v kuse pozerala na jeho fotku a pristihla som sa pri tom, ako mi bilo srdce......
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
