Prsty hladili klávesy. Spod klavíra vychádzali jemné ťahavé tóny plné bolesti a smútku.
Izba bola ponorená do tmy. Na klavíri slabo blikala sviečka.
Všade naokolo po drevenej podlahe sa povaľovali fotky. Mnoho fotiek...
Biely klavír s netypickými čiernymi hlavnými klávesami stál v strede miestnosti. Za klavírom sedel muž. Oči mal zavreté, hlavu jemne zvesenú. Všetky svoje myšlienky prenášal do prstov a tie do klávesov.
Izbou sa rozlievali tóny, za oknom sa do taktu pomaly pridával dážď.
Na stojane namiesto papierov s notami bol položený list.
Úhľadné atramentové písmo bolo miestami prerušené zaschnutými slanými škvrnami.
Po mužovom líci sa spod mihalníc vykotúľala slza. Spadla na klávesu. Ruku presunul na mokrú klávesu a jemne stisol. Slaná kvapka sa mu vpila do kože.
Klávesy stláčal jemnejšie a jemnejšie, až nakoniec klavír utíchol. Muž voľne spustil ruky pozdĺž tela a zostal nehybne sedieť. Pomaly dvíhal hlavu a pritom otváral oči.
Pohľad sa mu zastavil na fotografii, ktorá stála v rámčeku na okne. Postavil sa a podišiel k oknu. Vzal fotografiu so všetkou jemnosťou a láskou ju odniesol do vedľajšej miestnosti. Po chvíli sa vrátil a opäť si sadol za klavír.
Ruky jemne položil na klavír. Prsty mu začali behať po klávesách.
Klavír hral do rytmu obľúbenej skladby Requiem for a dream.
Jeho smútok prešiel do hnevu a tak sa skladba stala dynamickejšou. Po lícach mu stekali slzy veľké ako hrachy. Svaly na rukách sa napínali, údery do kláves boli silnejšie a silnejšie...
Hneval sa...
Hneval sa na ňu, že to tak zbabelo vzdala.
Hneval sa, že sa neprišla rozlúčiť.
Hneval sa, že si to všetko naplánovala.
Hneval sa, že to na sebe nedala znať.
Hneval sa...
Keď už sa zdalo, že klavír taký nápor nezvládne muž odrazu prestal hrať. Tok tónov bol náhle prerušený. Na tvári sa mu objavil blažený úsmev. Postavil sa a pozrel do otvoreného okna. Ruku si priložil na miesto, kde doteraz pociťoval chlad.
Odpustil.
...prišla sa rozlúčiť...
Rozlúčiť posledným bozkom na líce...
Rozlúčiť posledným dotykom...
Rozlúčiť s posledným slovom na perách...
Prišla sa rozlúčiť ako biely prízrak...
...biely prízrak prorokujúc pokoj v duši.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.