majú zhotovené k obrane
vlastných duší.
To miesto, kde stále horia
fakle a ohne ich istoty.
To miesto, kde kľakajú jeden
pred druhým aby vzdali si úctu.
To miesto, kde zlo žije
za hranicou a podniká k nim
neľútostné vpády.
Ale dokedy budú odolávať?
Dokedy budú veriť jeden druhému?
Vedenie budúcnosti pramení z pochopenia minulosti.
No k čomu bude keď tasia
meče proti bratom?
K čomu bude keď dcéra
predá nepriateľovi vlastnú matku?
Miesto ostane pusté,
zbrane k obrane bez majiteľa,
A kto bude chrániť to miesto?
Nikto.
Prečo?
Lebo, keď zabodne sa posledný meč
do krvou zmáčanej zeme...
Zanikne.
A kam potom pôjdem?
Kam pôjdeš ty?
Keď obaja zničíme to miesto,
kde sme sa prvýkrát v mysli stretli.
Keď obaja zahubíme tých,
ktorých sme v mysli si stvorili.
Keď zanikne to miesto,
kde sa naše duše spojili ...
... zanikneme i my.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale je to krasne