Na konci ulice stál jeden dom. Stál tam už dlho a keby mal ústa tak by vám vyrozpraval všetko, čo sa v ňom stalo: od narodienia detí, krsty, cez detské oslavy, po teenegerské párty, svadbu.
Kedysi to bol kásny dom. Najkrajší v dedine. Bolo ho vidno z hlavnej ulice a každý ho obdivoval. Múry boli plné radosti, šťastia, lásky, nehy, ochrany, boli útočiskom. Okolo mal iba zelené hornaté lúky, na ktorých sa hrávali deti. Bol naozaj nádherný.

Kedysi tam bývala jedna rodina. Boli naozaj šťastní a všetci ich mali radi. Boli pohostinní, štedrí, milí a predovšetkým nápomocní. Mali malé deti, v tom čase vyzeral dom najlepšie. Jeho vyžarovanie bolo tak silné, že ked ste iba náznakom spomenuli tento dom, všetci vedeli o čo sa jedná. Nikto sa nechcel priznať, no všetci ho mali v oku. Poznali všetky jeho detaily.

Dnes si ho už nikto nevšíma. Pre všetkých je to ten ´starý dom´, ktorý je tam už dlho. Už dlho je sám, opustený, zabudnutý. Nikto sa oň nezaujíma. Všetkým je ľahostajný.

Od istého času tam však nikto nebýva.Zo dnňa na deň ostal dom opustený. Prestala z neho vyžarovať všetka ta enrgia, všetko to šťastie a radosť. Začal byť ošumelý a pomaly nikto z nových obyvateľov dediny nevie o tom dome nič. Niektorí ani nevedia, že tam spojí. Zabudlo sa ne ten dom.

Bolo to už dávno, keď bol dom v ´najlepších rokoch´, ale vždy keď ho vidím niečo ma k nemu ťahá. Cesta však zarástla a nedá sa k nemu dostať.
Nikdy sa ani nezistilo, čo sa stalo s jeho obyvaťeľmi...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
dogyno  10. 3. 2009 18:02
...aliens
Napíš svoj komentár