reťazou spútané.
Nedajú mu prežiariť,
celým svojím srdcom,
celou silou svojou.
Ako otrok, za mrežami.
Svieti len natoľko,
čo mu dovolí
tá dýchajúca klietka.
Je zima, beloba,
takmer všade.
Jedine tie holé stromy,
žiaria do šeda.
Prečo to robia?
Chúďa slnko,
je mi ho ľúto,
dosť, až to bolí.
Vlak sa rúti vpred.
No slnko zostáva uväznené.
Akoby spáchalo nejakú ohavnosť,
strašný zločin.
Už viem!
Dusí sa,
pretože je dokonalé,
príliš dokonalé pre tento svet.
Nepochopíš,
že je ti darom,
pretože ťa oslepuje!
Pritom tma, za to môže.
V duchu kričím smerom k rušňu:
"Rýchlejšie."
"Nech zažiari."
"Prosím".
Zatváram oči,
vidím už len blikajúce koláže.
Vyhráva žltá.
Blikanie spomaľuje.
Chcem aby prestalo.
Úplne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár