Práve prebiehala pravidelne nudná hodina angličtiny. Všetci rad radom ležali na lavici a učiteľka nás uspávala svojim monotónnym hlasom. Všetci sme kukali na hodinky zatiaľ čo ona nám čosi vysvetľovala na tabuli. Verte mi alebo nie tak nudné hodiny angličtiny dokáže vyčarovať asi iba ona. Jediná vec čo vie, uspať. Naučiť? Ani náhodou. Prevalila som sa na druhú stranu a pozrela sa na sesterku ktorá ležala rovnako ospalá ako ja. Kukla na mňa pohľadom práve umierajúceho človeka a povedala.
„Vytiahni vodu!“
A ja milá dobrá poslušná sesternica som sa načiahla po minerálku čo som deň pred tým kúpila v obchode na kopci. Otvorila som ju a napila sa ako prvá. Zmraštila som čelo, div že som to nevyplula. Bolo to odporne horko slané. Takú hnusnú chuť asi len ťažko opísať. Pozrela som sa na sesternicu a povedala som jej.
„Fuuj! To je odporné. Beba ochutnaj to.“
Tá plná očakávaní, presvedčená o tom ako preháňam sa napila z tej hnusnej hnedej fľašky. Nahodila pohľad ala ja a povedala.
„Fúj! To čo je za minerálku? Na Katka ochutnaj to!“
A poslala fľašku dozadu. Tá pomaly obehla celú triedu až sa dostala k Erikovi. Ten samozrejme zahral ťažkého frajera a so slovami „Vy ste mäkkí!“ vypil asi polku fľašky. Až potom si učiteľka všimla čo robíme a zdesene skríkla.
„Ste sa zbláznili? To je Šaratica! Sa poserete!“
Všetci sme samozrejme pozreli na Erika a dostali záchvat smiech. Kto sa posere... My? Čo sme mali sotva jeden glg alebo Erik čo vypil polku fľašky? Ten zbledol ako stena no a mali by ste ho vidieť. Celý deň sedel na zadku ako päť peňazí a keď prišla prestávka utekal na WC. Chudák Erik. Kto mal vedieť, že tá odporná horko slaná minerálka je preháňadlo?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
(raz som ju tu videla, to je pravda, ale to bolo dávno )