Neskutočne prosté, prosté ako keď sa ráno zobudíme a večer ideme spať, keď sme hladný tak sa najeme, je to zvláštne. Zaujímavé ako to ľudia berú za prirodzenú vec svojho života a málo krát sa nad tým zamýšľajú, zastavia a neobzrú sa.
Je pravdou, že istý múdri človek raz povedal : „ nepozeraj dopredu, nepozeraj dozadu ale ži pre prítomnosť“.
Ja som sa však práve teraz zastavila, a práve teraz sa pýtam prečo? Prečo sa všetko mení, prečo to nemôže ostať tak ako to je, keď je to dokonalé. Prečo musí ísť život ďalej, prečo sa v jednom okamihu obzriem a všetko sa stratí a ja musí ísť ďalej, ďalej kráčať životom bez starých priateľov. Práve bez tých priateľov, ktorý vo vašom živote urobia nezmazateľnú čiaru. Prečo im nemôžem vyčítať to, že idú vlastným životom.
Prečo nemôžem proste len skričať „HALOO ZASTAVTE SA, STOJTE AJ TU SOM, POČKAJTE MA“ !!!
Prečo to život nedovolí ?
Sú to všetko hlúpe otázky a ja sama viem, že poznám na nich odpoveď a predsa sa stále pýtam: „prečo je to tak“.
Mám divný pocit, keď sa pozriem na svoj život s pred roka a ešte divnejší, keď sa naňho pozerám teraz. Ako sa to zrazu všetko zmenilo, z ničoho nič, ani sme si to nestihli neuvedomiť.
Každý by vám na toto len odpovedal prosté : „Veď život je zmena!“
Ale mne to nestačí, a celé mi to pripadá neskutočne trápne a stupidne a vôbec netuším prečo o tom všetkom píšem....
Začínam si pripadať ako zakompeksovaná 15-stka, ktorá práve dostala občiansku a myslí si, že sa tým všetko zmení. A nezmení sa ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár