sobota. skoro jedenásť. len tak si sedím a kvasím. typické.
keby som môj voľný čas trávila nejak užitočne, je zo mna hotový génius. ale ja nevládzem. teda zatiaľ žiadne novinky.

podstata: preklikala som už snáť "celý internet". nikde nič. niekedy sa mi podobá na mŕtvy priestor. ako keby všetc zasadli za počítače a v tú ranu umreli. a ja s nimi.
a toto je presne to čo som nechcela napísať. pretože pri tom mojom preklikávaní som sa dostala až sem, na birdz. väčšinou nezvyknem, ale dnes som si prečítala ár blogov. niektoré lepšie, iné horšie. povačšine samé klišé. akoby sa autori snažili byť iní, originálni... a vznilo z toho niečo neprirodzené. umelé vety, umelé myšlienky.

možno nie je práve na mieste, že to hovorím práve ja, lebo ja už vôbec písať neviem. považujem to za veľké plus, ak sa vie niekto prirodzene a pútavo vyjadriť. opísať emócie, zážitky, alebo aj obyčajné veci, s ktorými sa stretávame každodenne stretávame takým spôsobom, že nám padne sánka.

raz som čítala knihu od nejakej mladej slovenskej autorky. no čo vám poviem. inšpirovala sa dievča z dediny ide do mesta = big city life, sem tam malér, sem tam chlap, super handry atď. čo na druhej strane nie je zlé ako námet na príbeh, lebo také veci sa dobre čítajú, na chvíľu nás vyvedú z reality, my urobíme ááách a óóóóch, sem tam vyroníme slzu, a keď zarieme knihu, zabudneme na ten dojemný príbeh. ale toto bolo o inom... vety, ktoré som už niekde čítala, len úplne nevhodne pospájané. kopu zbytočných slov a tie dôležité chýbajú. píšem to preto, lebo za toto pýtajú od ľudí peniaze. a čo je horšie, ešte predtým, ako sa tá kniha so supernablískaným obalom, ktorému sa proste nedá odolať, dostane v tescu na výpredajový regál, ju musí niekto vydať.

myslím, že existuje mnoho mladých talentov, ktorí dokážu napísať dobrú vec, ale nemajú toľko šastia (alebo možno odvahy) aby im dielo vyšlo. --- nehovorím o sebe, nebojte sa ---
kn

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár