zajtra to príde..
od rána mi v hlavé budú víriť spomienky
na tvoje očká malé,
tmavé ako najčiernejšie kamienky,
na úsmev,
ktorý ti sem-tam prebehol po tvári...
na stisk rúčky,
na jemný a kratučký...
o ktorom som nevedela,
že bude posledný...


zajtra možno zase bolesti podľahnem..
možno kdesi v kútiku duše vyčítať Bohu budem,
prečo ľudia stále odchádzajú...
a prečo sa nevrátia..


navonok silná no vo vnútri nárek...hlasný...
do toho tmavého ticha sa vnorím..
budem skrývať plač..
cestou na jesenný cintorín...

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
adsy  28. 9. 2011 21:06
veľmi smutné
2 
fotka
zuzana15  29. 9. 2011 20:20
@adsy slaba chvilka....
3 
fotka
adsy  30. 9. 2011 10:33
@zuzana15 každý ich máva a vtedy by niekto mal stáť pri nás
4 
fotka
zuzana15  30. 9. 2011 18:34
@adsy to hej, obrovska pomoc to je..
5 
fotka
adsy  30. 9. 2011 23:27
@zuzana15 ale málokedy je to skutočne aj tak...že pri nás niekto stojí
6 
fotka
littlegirl12  9. 10. 2011 10:55
strašne do plaču mi je
Napíš svoj komentár