že nás delia od divadla čiary.
Mať trinásť a byť bez stopy na duši,
píšem jeho meno po diári.
Medzi javiskom a sedadlami
bývala vždy obrovská jama.
Bez etudy aspoň chvíľu sami -
s vážnou tvárou bez lží si klamať.
Nadránom dozneli struny gitary.
A ani ich nemá naopak.
Mne sa to naľavo vôbec nedarí.
Páči sa mi. Nechať to len tak?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár