Deka. Pohodená
ako vždy vedľa popolníka.
Sklamaná a pousmiata žena.
Pomaly tiká
čas.
Asi sa pôjdem pod perinu skryť.
Zas.
Od šiestej je to takmer deväť hodín.
Kde si.. Kde si? Kde si? !
A ja viem kde si.
Povedali mi to.
Máš právo
tam byť.
Sladké ryšavo.

Pssst. To je predsa tajomstvo.
Tvoja a moja duša,
zlá a zmätený nad mostom.
Každý to chápať skúša.

Pssst. Nemusia vedieť o všetkom.
Ak zvolíš, dám ti čo môžem.
Posypem cestu lupeňmi
a otupím všetky nože.

Pssst. Neprezrádzaj tajnosti .
Dozvedia sa to sami.
Z môjho smútku a zlosti,
sedenia pred dverami.

Keď nechceš, loutkař, nemusíš.
Zranený od rán a soli.
S jazvami na duši
Slzy raz zotriem, usuším.
Ja som ti chcela
ukázať fakt holý,
že nie každá žena bolí.

 Báseň
Komentuj
 fotka
zaujimava  29. 11. 2009 17:15
peknééé..veľmi
Napíš svoj komentár