A tak som ti začala jemne naznačovať,že sa mi páčiš.A myslím si,že sa mi to podarilo.Mám pocit,že už o tom vieš.Možno už vieš,čo k tebe cítim...Usudzujem to podľa toho,že tvoje správanie sa ku mne sa trochu zmenilo.Zo začiatku som mala pocit,že sa mi vyhýbaš.Nechápala som to.Neskôr sme sa však znovu uvideli.Konečne sa mi podarilo zachytiť aj tvoje pohľady na mňa.Niekedy sa naše pohľady stretli a obaja sme sa začervenali.Inokedy si pohľad odo mňa rýchlo odvrátil.Ty ani len netuším čo sa so mnou deje,keď ťa vidím.
Ale čo ty? Každý deň premýšľam nad tým,čo si tak môžeš o mne myslieť.Mám z toho zmiešané pocity.Niekedy si myslím že by si možno aj chcel byť so mnou.Keď sa na mňa pozeráš a pritom sa červenáš...Ale inokedy mám úplne iný pocit.Správaš sa ku mne dvojako.
V kostole si medzi sebou zvykneme vymieňať pohľady,ktoré mi dávajú obrovský pocit šťastia.Ale čo vonku? Správaš sa ku mne úplne inak ako v kostole.Už to nie sú pekné pohľady a červenanie sa.Nevšímaš si ma.Ani sa na mňa poriadne nepozrieš...Prečo?
Je to otázka,na ktorú vieš odpovedať len ty.Len ty vieš ako to všetko je.Ja tú odpoveď nepoznám a už dlho sa snažím spoznať ju.
Snažím sa dodať si odvahu a pozvať ťa vonku.Chcem ťa spoznať.Keď to neurobíš ty,tak to urobím ja.Keď ma odmietneš.budem to musieť bohužiaľ rešpektovať.Láska sa vynútiť nedá.Buď chceš,alebo nie.Už to všetko záleží len na tvojom rozhodnutí...
PS:ĽÚBIM ŤA
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár