Myslim ze styri roky je uz vela na tu skolu a ja uz nemam nervy, stale to iste kazdy den, stale ti isti ludia, stale tie iste "pravidla" vzdy dookola. Mam pocit ze ma uz nic nemoze prekvapit, nic ma nemoze potesit. nic dobre a nic zle ma necaka, lebo je to vzdy o tom istom.
ja uz sa citim akoby som pomaly ani nezila, nic ma nebavi, kazdy mi lezie na nervy,...
kamarati a spoluziaci ktorych som mala velmi rada mi pridu uz len plny chyb, hladam na nich kazdu chybu a nemam chut s nimi hovorit ani len o tom ako sa mam a to iste je s mojimi kamaratmi, ked niekoho vidim kazdy den stale dookola postupne mi zacne liest na nervy.
a prave toho sa bojim.. bojim sa toho ze ked pojdem na vysoku do BA a budem s Imrichom denne ze mi zacne liest na nervy, ze budem vidiet len chyby a ze to vsetko pokaslem. mozno prave tato dialka mi na vztahu vyhovuje, vidime sa raz za 2-3tyzdne a ja si potom cenim kazde stretnutie. no ak spolu budeme denne asi to dopadne tak ako vsetky moje doterajsie vztahy.. neviem ci som schopna mat nejaky trvaly vztah... aspon teraz si tym nie som ista. aj ked je mozne ze tak hovorim iba preto ze nemam najlepsi den..
dufam ze sa mylim...
kazdopadne si myslim ze zmena prostredia/mesta mi len prospeje, hoci je pravda ze to nebude ktovie co hned od zaciatku....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
michalda
22. 2.febuára 2008 15:58
Ja sa citim uplne ale uplne rovnako
2
a poviem vám, že aj ja.. náš pseudokolektív je spolu už šiesty rok, a ešte nás čakajú dva (zbytočne nepočítajte - sme na 8 ročnom , no neviem neviem jak to vydržím
Napíš svoj komentár